Spojte sa s nami

Emisie CO2

Zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

 

Podľa Európskej komisie je EÚ na dobrej ceste k splneniu svojho druhého kjótskeho záväzku znížiť emisie skleníkových plynov (GHG) na 20% pod úroveň roku 1990 do roku 2020.

Emisie skleníkových plynov boli v roku 18 o 2012% pod úrovňami východiskového roku a odhaduje sa, že v roku 19 sa ešte viac znížia na približne 2013%, čím sa EÚ dostane do blízkosti vzdialenosti, ktorá je v porovnaní s jej cieľom do roku 2020.

Tieto kľúčové zistenia sú obsiahnuté v nedávno uverejnenom dokumente Výročná správa Komisie, ktorý hodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov Kjótskeho protokolu.

V prílohe k správe sú uvedené údaje o fiškálnych príjmoch z aukcie kvót prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). V roku 3.6 to bolo 2013 miliardy EUR, z čoho sa 3 miliardy EUR použili na účely súvisiace s klímou a energetikou.

V pracovnom dokumente útvarov Komisie sa okrem toho uvádza podrobná analýza politík a opatrení zavedených podľa krajiny a odvetvia.

Oznámenie je rozdelené do piatich hlavných častí, ktoré sa zameriavajú na tieto témy:
• nadmerné plnenie kjótskych cieľov na obdobie rokov 2013 - 2020 a cieľov stratégie Európa 2020;
• prekročenie kjótskych cieľov na obdobie rokov 2008 - 2012;
• trendy v emisiách skleníkových plynov v EÚ;
• stav vykonávania politiky Únie v oblasti zmeny klímy a;
• situácia v kandidátskych krajinách Únie a potenciálnych kandidátoch.

Reklama

Kjótske ciele na roky 2013 - 2020

Pokiaľ ide o druhé záväzné obdobie podľa Kjótskeho protokolu, z existujúcich opatrení predložených členskými štátmi a Islandom vyplýva, že celkové emisie (okrem využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesníctva (LULUCF) a medzinárodnej leteckej dopravy) sa v roku 25 v porovnaní s rokom 2020 očakávajú o XNUMX% nižšie na úroveň základného roku.

Hoci sa v správe uvádza, že sa predpokladá, že 15 členských štátov EÚ splní svoje záväzky s existujúcimi politikami a opatreniami, 13 ešte musí urobiť určité zlepšenia.

Vo všeobecnosti, medzi krajinami, ktoré prekračujú svoje národné ciele, Komisia osobitne zdôrazňuje opakujúcu sa otázku dopravy. Ďalšie problémy súvisia s potrebou prechodu od daní z práce k daniam, ktoré sú menej škodlivé pre rast - napríklad environmentálne dane - s cieľom rozvíjať environmentálne stimuly smerom k čistejšej mobilite a podporovať čistú a účinnú energiu.

Kjótske ciele na roky 2008 - 2012

Úrovne emisií EÚ v roku 2012 boli na najnižšej úrovni od roku 1990 a úrovne 2013 by mali byť ešte nižšie. V dôsledku toho môžu členské štáty prekonať svoje stanovené ciele v priemere znížením o 22.1%.

Pokiaľ ide o EÚ-15, je pozoruhodné, že ich úsilie o zníženie emisií dosiahlo viac ako dvojnásobok cieľa stanoveného v prvom záväznom období, s priemerným znížením o 18.5%.

Aj keď systém obchodovania s emisiami poskytuje strop pre emisie v celej EÚ, odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje ETS, stále podliehajú vnútroštátnym cieľom. Posúdenie týchto sektorov umožňuje vyhodnotiť pokrok smerom k splneniu kjótskych cieľov členských štátov. Správa identifikuje tri skupiny krajín:
• Krajiny EÚ-15, z ktorých sedem krajín bude musieť využívať medzinárodné kredity v rámci kjótskych mechanizmov:
• Krajiny EÚ-11, ktoré splnia svoje ciele iba prostredníctvom domácich opatrení na zníženie emisií, a:
• Malta a Cyprus, na ktoré sa nevzťahujú ciele v rámci prvého záväzného obdobia.

V správe sa zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty budú môcť využívať kjótske mechanizmy, kým sa neskončí posudzovanie zhody v prvom záväznom období Kjótskeho protokolu.

Trendy v oblasti emisií skleníkových plynov v EÚ

Zníženie emisií bolo výrazné v odvetví dopravy a priemyslu, zatiaľ čo v sektore energetiky sa mierne zvýšilo.

Každá krajina zaznamenala výrazné zníženie emisií skleníkových plynov. Emisie na obyvateľa sa vyvíjali rovnako, s výraznými výnimkami na Cypre, Malte a v Portugalsku.

V správe sa zdôrazňuje, že hospodárska kríza spôsobila zníženie emisií menej ako polovicu, pričom k rozvoju techník energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie významne prispelo.

Pokiaľ ide o letectvo, je možné poznamenať, že hoci sa emisie skleníkových plynov z domácich letov od roku 2000 znížili, v porovnaní s medzinárodnými letmi sa zvýšili. Stále sa posudzuje aj miera, do akej sa vplyv leteckej dopravy na zmenu podnebia posudzuje, najmä prostredníctvom výskumu zákalu spôsobeného letectvom (AIC).

Vykonávanie politiky v oblasti zmeny klímy

Záväzok EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov bol nedávno obnovený v rámci dohody Európskej rady o rámci v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Tento rámec možno rozdeliť na tri hlavné ciele, ktoré sa majú splniť do roku 2030:
• Záväzný cieľ zníženia skleníkových plynov v domácnostiach o 40% v porovnaní s rokom 1990
• Cieľ pre najmenej 27% obnoviteľnej energie v energetickom mixe EÚ, záväzný na úrovni EÚ
• Orientačný cieľ 27% energetickej účinnosti
Správa zdôrazňuje pokrok dosiahnutý pri zlepšovaní systému obchodovania s emisiami v tretej etape, pokiaľ ide o:
• Rozšírený rozsah pôsobnosti na nové odvetvia, tj leteckú dopravu, ako aj na látky, tj oxid dusný (N20) a PFC
• Celkový strop EÚ
• Opatrenia „back-loading“ a „rezerva stability trhu“, ktoré sa zameriavajú na riešenie problému cien uhlíka

Správa sa napokon zaoberá súborom právnych predpisov a opatrení zameraných na zmiernenie zmeny klímy, pokiaľ ide o dopravu (lode, autá), látky (fluórované skleníkové plyny), emisie nepriamych zmien využívania pôdy z výroby biopalív a akcie LULUCF.

V správe sa potom načrtávajú kľúčové ciele stratégie EÚ pre prispôsobenie sa zmene klímy, konkrétne „podpora opatrení členských štátov“, „začlenenie opatrení na prispôsobenie do politík EÚ“ a „podpora lepšie informovaného rozhodovania“.

Pokiaľ ide o finančnú stránku, správa poznamenáva, že 87% príjmov z aukcií sa vynaložilo na účely súvisiace s klímou a energetikou členskými štátmi, čo prevyšuje minimálnu úroveň 50%. Správa sa osobitne zmieňuje o finančnom programe NER 300, ktorý je financovaný formou aukcie 300 miliónov kvót z rezervy nových účastníkov na vstup do systému EÚ ETS a poskytne dotácie 38 projektom v oblasti obnoviteľnej energie a jednému projektu CCS.

V záverečnej správe správa zdôrazňuje rôzne nástroje, ktoré sa implementovali s cieľom začleniť politiky v oblasti klímy do rozpočtu EÚ.

Situácia v kandidátskych krajinách EÚ

Správa ukazuje, že spomedzi kandidátskych krajín EÚ a potenciálnych kandidátskych krajín došlo k nárastu emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami v roku 1990 iba v dvoch. Boli to Čierna Hora a Turecko, ktoré nemajú právne záväzné ciele podľa Kjótskeho protokolu.

 

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy