Jaap Hoeksma je filozofom práva a autorom knihy Od spoločného trhu k spoločnej demokracii.
Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu pre 2019 sa pomaly začína rozbiehať politikov v Bruseli, že Európska únia môže fungovať ako európska demokracia iba vtedy, ak bude vnímaná ako Únia štátov a občanov. Dôvod, prečo sa EÚ ťažko vyrovná s týmto záverom, je ten, že už desaťročia bolo v debatách, či by sa EÚ mala vyvíjať smerom k federálnemu štátu alebo tvoriť konfederáciu štátov.
Výsledkom tohto patu v diskusii o budúcnosti Európy bolo to, že EÚ nedokázala povedať, o čo ide a kam smeruje. Jacques Delors sa pustil do vykreslenia EÚ ako „neidentifikovaného politického objektu“, zatiaľ čo jeden z jeho nástupcov ako predseda Európskej komisie, José Manuel Barroso, vzniesol myšlienku opísať EÚ ako „imperiálne impérium“. Zraniteľnosť diplomatického kompromisu v otázke nesúhlasu s konečným cieľom procesu európskej integrácie odhalili kritici EÚ, ktorí obvinili EÚ z nedemokratickosti.
Protieurópske strany ďalej využívali toto slabé miesto EÚ, keď bývalý britský premiér David Cameron pri oznámení svojho rozhodnutia v 2013 o zvolaní referenda o vstupe alebo výstupe označil EÚ za nedemokratickú organizáciu. Odvtedy môžu kritici európskej integrácie hovoriť, čo chceli, aby podkopali legitimitu EÚ bez toho, aby boli vyvrátení. Z tohto hľadiska je lekciou Brexitu to, že EÚ bude buď demokratická, alebo sa bude ďalej rozpadať.
Koncepčný problém pri určovaní povahy EÚ spočíva v tom, že tradičná teória trvala na tom, že jedinými dvoma možnosťami pre EÚ by mohli byť buď štát alebo vytvorenie únie štátov. Podľa takzvaného Vestfálskeho systému medzinárodných vzťahov, ktorý po stáročia ovládal medzinárodnú politickú teóriu, sú pojmy demokracia a medzinárodná organizácia nezlučiteľné.
Novinkou EÚ je však to, že prekonala túto dichotómiu zdieľaním výkonu suverenity. Tento postup tiež umožnil EÚ zaviesť občianstvo EÚ. EÚ je v skutočnosti jedinou medzinárodnou organizáciou na svete, ktorá oprávňuje svojich občanov zúčastňovať sa na národných demokraciách svojich krajín, ako aj na spoločnej demokracii Únie.
Predsedovi Európskej komisie Jean-Claude Junckerovi možno pripísať, že bol prvým politikom, ktorý sa naučil lekciu Brexitu. Vo svojom prejave o stave Únie, ktorý predniesol v Európskom parlamente 13 v septembri 2017, opísal EÚ ako „súčasne Úniu štátov a Úniu občanov“ a zdôraznil potrebu, aby sa EÚ stala demokratickejšou. Napriek tomu, že jeho návrhy neboli dostatočne podrobné, uznal zásadu, že EÚ môže fungovať ako nadnárodná demokracia, iba ak bude vnímaná a prezentovaná ako Únia štátov a občanov.
Na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu minulý týždeň predseda Juncker informoval Parlament, že by sa mal pripraviť na inštitucionálnu konfrontáciu s Európskou radou v súvislosti s postupom týkajúcim sa voľby alebo vymenovania budúceho predsedu Európskej komisie.
V 2014 bol Juncker zvolený do práce Európskym parlamentom na základe nového „Spitzenkandidaten“ alebo vedúceho postupu pri uchádzaní sa o zamestnanie. Napriek tomu, že tento postup predstavuje dôležitý krok k demokratizácii EÚ, značný počet vládnych predstaviteľov vrátane holandského predsedu vlády Mark Rutte sa chce vrátiť k starému spôsobu menovania za zatvorenými dverami. Je zrejmé, že Európsky parlament trvá na tom, že voľba predsedu Komisie by mala byť výsledkom demokratického procesu.
Svojím rozhodnutím o 7-u február 2018 zamietnuť návrh Výboru pre ústavné veci na zavedenie nadnárodných zoznamov hlasovania sa však Parlament stavia do nepríjemnej dilemy: zachovaním súčasného volebného systému volenia národných kandidátov z národných hlasovacích zoznamov Parlament podkopáva svoje tvrdenie týkajúce sa demokratickej legitimity svojho kandidáta na predsedníctvo Európskej komisie.
Európsky parlament môže vyhrať túto bitku iba vtedy, ak uvedie súčasný postup týkajúci sa voľby jeho členov do obdobia prvých priamych volieb do 1979u v Európskom parlamente v súlade s príslušnými ustanoveniami Lisabonskej zmluvy 2007. Dilema pre EP je, že nemôže kombinovať pokračovanie súčasných národných hlasovacích zoznamov pre voľby svojich vlastných členov s požiadavkou väčšej demokratickej legitimity pri voľbe predsedu Európskej komisie.