Sloboda konania amerického prezidenta voči Rusku je obmedzená Kongresom a jeho politiky voči Moskve zostávajú nejasné. Stretnutie v Helsinkách by však napriek tomu mohlo priniesť väčší tlak na západnú súdržnosť.
Andrew Wood
Sir Andrew Wood

Associate Fellow, Rusko a Eurázie program
Chatham House
Vladimir Putin a Donald Trump sa stretnú počas summitu APEC vo Vietname na 11 November 2017. Foto cez Getty Images.

Vladimir Putin a Donald Trump sa stretnú počas summitu APEC vo Vietname na 11 November 2017. Foto cez Getty Images.
Stretnutie G7 v Quebecu minulý mesiac muselo byť potešené Vladimírom Putinom za to, že medzi prezidentom Donaldom Trumpom a jeho západnými kolegami bol zlý pocit choroby. Trumpov očividný návrh, že Rusko by malo byť požiadané, aby sa vrátilo do skupiny, pretože existuje svet, ktorý má byť spustený, bolo nepochybne vítaným nápisom pre náladu Putina z Trumpa v nadchádzajúcom samite NATO na 11-12 júli. Návštevu prezidenta USA v Spojenom kráľovstve po ňom a nakoniec ich bilaterálne stretnutie v Helsinkách na 16 júli.

Celková základňa a účel politiky spoločnosti Trump voči Rusku nie sú jasné. Americký prezident len ​​v nedávnej dobe odplal proti Rusku a Assadovi v reakcii na používanie chemických zbraní v Sýrii a prevzal vedúcu úlohu pri spoločných akciách po pokusoch o otrave skripálov v Salisbury.

Zvláštne je však aj to, že Trump je ako záznam otázkou, či sa Rusi skutočne podieľali na útoku. Dôsledne vyjadril svoj osobný záujem o Putina. Hovoril počas volebnej kampane aj po ňom, že je dobre kvalifikovaný na to, aby zistil, čo považuje za potrebný užší vzťah s Ruskom v zhode s Putinom.

Trumpovo sebavedomie, pokiaľ ide o jeho schopnosť dospieť k imaginatívnym dohodám s inými dominantnými osobami, bude nepochybne podporené jeho stretnutiami v Singapure s Kimom Jongom v Severnej Kórei. Frustrácia nad "lovom čarodejníkov", ako to uvádza Trump, vedená špeciálnym prokurátorom Robertom Muellerom, ktorý skúma možnú ruskú angažovanosť s Trumpovým tímom v 2016, sa bude nachádzať aj na emocionálnej mape prezidenta, keď sa mu podarí prejsť summitom NATO, Veľkej Británii a jeho 16 júlovým stretnutím s Putinom.

Vzhľadom na to, že vďaka celému obľúbenému víťazstvu pre hosťovanie turnaja majstrovstiev sveta vo futbale v Rusku neexistuje žiadna známka zmeny alebo flexibility ruských zahraničných alebo domácich politík, na ktorých by Spojené štáty pracovali, stretnutie v Helsinkách by sa malo ukázať ako niečo viac ako obnovenie toho, čo by pravdepodobne malo byť pravidelné a očakávané stretnutia prezidentov Spojených štátov a Ruska v zlých časoch, rovnako ako v dobrom.

Trump by však mohol chcieť viac, a Putin má vlastnú agendu na presadenie, predovšetkým akceptovanie práv Ruska ako veľkej moci, na Ukrajine v neposlednom rade. Samotná skutočnosť stretnutia Trump-Putina v júni 16 vyvolala špekulácie, pokiaľ ide o možnú zmenu americkej politiky voči Rusku, a že skôr alebo neskôr vznikne niečo konkrétne.

Príprava na samit NATO spolu so samotným stretnutím by normálne zabezpečovala diskusiu medzi Spojenými štátmi a jeho spojencami o amerických nádejach a zámeroch na stretnutie v Helsinkách. Zatiaľ neexistuje verejný názor na to, čo sa mohlo diskutovať počas nedávnej návštevy poradcu pre národnú bezpečnosť USA Johnom Boltonom v Moskve.

Reklama

Existuje dlhodobý zoznam zrejme pravdepodobných potenciálnych oblastí spolupráce s Moskvou, najmä terorizmus, kybernetická bezpečnosť a kontrola zbraní, ako aj snaha o riešenie problémov na Ukrajine a Sýrii. Z mnohých dôvodov však tieto návrhy nevyzerajú prakticky, bez práce na agendách potrebných na ich podporu. Nie je čas na spracovanie takéhoto materiálu pred 16 júlom, ak sa majú dohodnúť skutočné "dohody", a to nielen optimistické vyhlásenia. Schválenie Kongresu by bolo v každom prípade potrebné, ak by sa vyskytla akákoľvek otázka zrušenia amerických sankcií súvisiacich s Ukrajinou.

Manažment a výsledný tón samitu NATO spolu s návštevou Trumpovej vo Veľkej Británii nevyhnutne zohráva dôležitú úlohu pri výsledkoch v Helsinkách. Súčasná agenda summitu spočíva na spoločnom chápaní správneho postoja Aliancie v reakcii na ruské ambície a potrebu jej posilnenia.

Postoj prezidenta Trumpa k NATO však bol premenlivý a ovplyvnený otázkou, do akej miery sú iné členské krajiny pripravené zintenzívniť svoje finančné a vojenské príspevky do aliancie. Neexistuje žiadny zjavný náznak toho, že on a ostatní starší Američania sú zatiaľ zmiernení európskymi reakciami. Požiadavka Spojeného kráľovstva napríklad na to, že vynakladá výdavky na 2% HDP, sa vníma s určitým skepticizmom vo Washingtone. Trump bude pravdepodobne tlačiť svoj prípad, keď je v Bruseli a potom v Londýne, možno silno.

Celkové riziko je, že zatiaľ čo definitívne a produktívne výsledky v júli 16 sú nepravdepodobné a zatiaľ čo sa ruské predvídania a ciele nezmenili, medzinárodný kontext sa napriek tomu posunie. Akékoľvek pripomienky, ktoré by mohli vzniknúť napríklad v podráždenom spore, by mohli byť napríklad považované za ruské právo začleniť Krymu do seba, ospravedlniť vplyv Moskvy na separatistické provincie Ukrajiny, Ukrajine alebo Gruzínsku by sa odteraz malo odmietnuť NATO členstvo, alebo že NATO by sa už nemalo snažiť realizovať svoju vojenskú prítomnosť v strednej Európe alebo pobaltských štátoch - by bolo nebezpečné pre západnú súdržnosť a dôveru, ktorá ju podporuje.