Spojte sa s nami

EU

#EESC poskytuje Európskemu parlamentu, Komisii a Rade nové príspevky na zlepšenie správy ekonomických záležitostí v EÚ

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

EHSV na svojom októbrovom plenárnom zasadnutí prijal balík troch stanovísk k správe ekonomických záležitostí EÚ, ktorý európskym orgánom s rozhodovacou právomocou poskytuje nové informácie o prebiehajúcich diskusiách o prehlbovaní hospodárskej a menovej únie (HMÚ) ao ďalšom európskom semestri.

Výbor vo svojich stanoviskách k HMÚ podporuje návrhy Európskej komisie na zavedenie programu podpory reforiem (RSP) a Európskej funkcie pre stabilizáciu investícií (EISF) pre nový viacročný rozpočet EÚ (2021 - 2027). RSP a EISF sú určené na podporu štrukturálnych reforiem a verejných investícií v členských štátoch. Myšlienka zakotviť ich v rozpočte EÚ je podľa názoru EHSV vítaným krokom k zlepšeniu hospodárskej integrácie a správy vecí verejných na úrovni EÚ.

V jeho stanovisko k RSPEHSV odporúča, aby sa sledoval sociálny vplyv štrukturálnych reforiem uskutočňovaný s podporou nového nástroja a rozšírenie programu na projekty celoeurópskeho významu.

Podľa názoru výboru bude úspech RSP závisieť od doladenia niekoľkých otázok, ktoré zostávajú otvorené: „Je potrebné ďalej objasniť definíciu štrukturálnych reforiem, postupy ich vyhodnocovania, a teda podmienky vyplácania finančných prostriedkov“, uviedol spravodajca stanoviska EHSV Petr Zahradník. EHSV sa navyše domnieva, že program poskytujúci spätné platby neposkytne členským štátom dostatočný stimul na dobrovoľné uskutočnenie veľkých štrukturálnych reforiem.

Podľa EHSV by synergie medzi programami v rozpočte EÚ 2021-2027 a spoluprácou medzi členskými štátmi mohli zefektívniť financovanie z RSP. V tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie praktickej príručky pre príjemcov a na vytvorenie platformy spolupráce pre otázky týkajúce sa formy a povahy štrukturálnych reforiem.

Stanovisko EHSV na tému EISF konštatuje, že finančná kríza odhalila ťažkosti členských štátov s udržaním stability verejných investícií v čase hospodárskeho poklesu. To malo vedľajšie účinky v iných členských štátoch. Navrhovaný EISF by bol preto užitočným podporným nástrojom. Zameriava sa na zvýšenie odolnosti národných fiškálnych politík voči asymetrickým šokom, čo pomáha stabilizovať verejné investície a podporiť hospodárske oživenie. EHSV je však znepokojený veľkosťou zariadenia, ktorá by mohla byť nedostatočná v prípade otrasov ovplyvňujúcich dva alebo viac členských štátov.

Výbor sa tiež domnieva, že nezamestnanosť ako jediné kritérium pri aktivácii podpory môže znížiť včasnosť a účinnosť nástroja. Spravodajca EHSV Philip von Brockdorff v tejto súvislosti uviedol: „Ďalšie doplňujúce kritériá, ako napríklad zmena vývozu tovaru a služieb alebo zmena úrovne zásob, môžu naznačovať hroziaci veľký šok ešte skôr, ako ukazuje ukazovateľ nezamestnanosti. tieto kritériá nám umožnia spustiť podporu v počiatočnej fáze skôr, ako dôjde k veľkým šokom. “

Reklama

Okrem toho je dôležité ďalej rozvíjať tento nástroj a preskúmať, ako by mohol fungovať celounijný poisťovací mechanizmus, ktorý funguje ako automatický stabilizátor uprostred makroekonomických šokov. „Takýto nástroj by bol účinnejší ako navrhovaný EISF, ktorý predstavuje niečo ako dočasné riešenie,“ dodal spoluspravodajca EHSV Michael Smyth.

Tretie stanovisko balíka EHSV o správe ekonomických záležitostí sa týka Hospodárska politika eurozóny 2018. Na základe predchádzajúcich názorov na túto otázku požaduje pozitívnu agregovanú fiškálnu pozíciu eurozóny. Je to odôvodnené jednak vonkajšími faktormi, ako sú predvídateľné účinky obchodného protekcionizmu a globálnych geopolitických rizík, jednak vnútornými faktormi, ako je koniec expanzívnej menovej politiky ECB, alarmujúci investičný deficit, ktorý vedie k nízkemu rastu produktivity a k existencii nadmerného prúdu. prebytky účtov vo veľkých štátoch. Vyššie investičné výdavky v prebytočných krajinách by boli nevyhnutnosťou hospodárskej politiky - pre samotné krajiny, pre eurozónu aj pre EÚ ako celok.

Nakoniec stanovisko, ktoré vypracoval spravodajca Javier Doz Orrit, v súvislosti s otázkou rastu miezd zdôrazňuje, že mzdy musia byť určené sociálnymi partnermi a že európsky semester musí posilniť kolektívne vyjednávanie. Prioritou hospodárskej politiky by malo byť vytvorenie priaznivého prostredia pre podnikateľské investície a inovácie, ako aj zníženie neistoty v zamestnaní, chudoby a nerovnosti.

Tri stanoviská k správe ekonomických záležitostí, ktoré boli prijaté na októbrovom plenárnom zasadnutí EHSV, budú teraz postúpené subjektom s rozhodovacou právomocou - Európskemu parlamentu, Rade a Komisii - v snahe predstaviť konsenzuálne názory organizovanej občianskej spoločnosti a uľahčiť tak prebiehajúce rokovania. politická debata v tejto oblasti. Očakáva sa, že Komisia príde s ďalším návrhom odporúčania o hospodárskej politike eurozóny v novembri, zatiaľ čo strategické otázky prehlbovania HMÚ sú na popredných priečkach agend posledných stretnutí Euroskupiny a samitu eurozóny.

Viac informácií o súvisiacich aktivitách EHSV nájdete na stránke tu.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy