Spojte sa s nami

Azerbajdžan

#UNESCO - Ekonomika dedičstva

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

43rd zasadnutie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v Baku, ktorému predsedal azerbajdžanský minister kultúry Abulfas Garayev, sa skončilo v júli 10. Zasadnutia sa zúčastnili delegácie členských štátov 21, ktoré tvoria Výbor pre svetové dedičstvo, ako aj pozorovatelia zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (1972). Akcie sa zúčastnilo asi tisíc zástupcov spoločnosti 2.5 z viac ako 180 krajín sveta. Po stretnutí boli do zoznamu svetového dedičstva pridané nové lokality 10, ktoré v súčasnosti zahŕňajú lokality 1102 v krajinách sveta 67.

Tradičnými dôvodmi na začlenenie lokalít, ktoré spĺňajú požiadavky zoznamu svetového dedičstva UNESCO, sú zlepšenie imidžu komunity, ďalšie environmentálne záruky a vysoká priorita príťažlivosti ďalších investičných tokov.

Výhody obrázkov pre pamiatky sú zrejmé - napríklad starosta Benátok Luigi Brugnaro nedávno vyzval Organizáciu, aby mesto zaradila na Zoznam svetového dedičstva, ktorému hrozí zmiznutie. Toto bude významný argument v dialógu s talianskou vládou o postupnom znižovaní toku turistov, ktorý začiatkom júla spôsobí nehody podobné kolízii, ktorá sa stala medzi parníkom a motorovou loďou na jednom z centrálnych kanálov mesta.

Ekonomické prínosy zo zoznamu však nie sú okamžite zrejmé. Status miesta svetového dedičstva sa používa skôr ako preventívny mechanizmus zameraný na zabránenie využívania skutočného potenciálu ľudských pamiatok. V tomto ohľade je ťažko možné opísať trhovú logiku rozhodnutia Spojených štátov amerických vystúpiť z UNESCO bez ohľadu na uvedené politické dôvody. Napríklad, kumulatívny prínos národného parku Yellowstone, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO, pre hospodárstvo USA prekročil rok 647 miliónov dolárov, čo by mimochodom pokrylo zostávajúce dlhy po stiahnutí krajiny z organizácie. Zároveň celkový príjem z činnosti všetkých národných parkov v Spojených štátoch v 2018u prekročil miliardu 1.5 dolárov.

Jedným z miest zaradených do zoznamu v tomto roku je národný park Vatnajökull na Islande, ktorý pokrýva 8% územia štátu. Podpora UNESCO sa stane vhodnou na základe rozhodnutia vlády krajiny v apríli vybudovať repliku „múru“ ako v sérii „Hra o tróny“ na zvýšenie turistického toku. Úroveň podpory a jej kvalita sa však určia dodatočne.

Organizácia prakticky nemá skutočné nástroje na to, aby poskytla ďalší impulz trvalo udržateľnému rozvoju hospodárstva oblasti, v ktorej sa lokalita nachádza. Príklad vyššie spomenutých národných parkov je celkom zrejmý. Pokiaľ ide o efektívny ekonomický model, ktorý prináša značné zisky do regionálnych rozpočtov, UNESCO nemá čo ponúknuť, aby podporilo tempo rozvoja. Po návrate do národného parku Yellowstone sa jeho ziskovosť za posledné tri roky neklesla pod milión dolárov 630, čo mu umožnilo vytvoriť viac ako 7,000 pracovných miest a zabezpečiť viac ako milión dolárov 500 v celkovom rozpočte obcí. Okrem vyššie uvedeného sa obchodné aktivity parku zameriavajú aj na zlepšenie blaha miestnej komunity.

Reklama

UNESCO predpokladá rovnaké zameranie, ale na dosiahnutie prosperity používa úplne odlišné nástroje. Organizácia investuje do udržiavania životaschopnosti ekosystémov národných parkov, ekonomickú stabilitu miestnej komunity však považuje za problém, ktorý možno vyriešiť dlhodobým rozvojom tradičných remesiel. Samotná skutočnosť je v rozpore s logikou technologického pokroku a súčasnou potrebou neustáleho zvyšovania rozpočtu miest a osád obklopujúcich národné parky, ktoré sú pod ochranou organizácie.

V súčasnosti sa napríklad diskutuje o možnosti vybudovania turistického zoskupenia „Tri sopky“ v ruskej Kamčatke. Súčasťou projektu je aj časť pamiatkového územia sopky Kamčatka, čo si vyžaduje dlhý postup koordinácie ich využívania. V tejto súvislosti by sa mohol preskúmať projekt, ktorý môže každoročne prilákať až 400,000 turistov do vzdialeného ruského regiónu, čím by sa naplnil miestny rozpočet a ďalej sa propagovala značka UNESCO.

Ešte kritickejšia situácia sa vyskytla v národnom parku Yugyd Va v Komijskej republike. Švajčiarska vláda, Nemecká nadácia svetového dedičstva a niekoľko ďalších medzinárodných inštitúcií od 1995u investujú do ekologického rozvoja parku. Napriek tomu celkový počet turistov v 2018 sotva prekročil 7,000 ľudí. Počet pracovných miest nenahrádza kritickú potrebu práce v regióne z dôvodu uzavretia uhoľnej bane, ktorá zabezpečovala prácu o ľuďoch 2,000 od najbližších k mestu v parku, Inta. Región má historicky vytvorený klaster minerálov, ktorý sa v sovietskych rokoch aktívne rozvíjal - v klastri sa nachádzajú veľké ložiská kremeňa, zlata, molybdénu, mangánu, medi, rôznych druhov uhlia a minerálov. Miestna vláda je pripravená ponúknuť riešenie na odstránenie tohto disproporcie rozšírením hraníc národného parku zapísaného na zozname UNESCO. Organizácia sa však drží formálneho prohibitívneho postavenia, ignorujúc argumenty o nesprávnom začlenení priemyselných zariadení na územie parku počas jeho vzniku pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

V súčasnosti neexistuje ruská environmentálna organizácia, ktorá by sa dohodla na pozícii - niektoré aktívne podporujú rozširovanie národného parku v domnení, že to nepoškodí regionálnu ekológiu a plne prispeje k vyváženému rozvoju republiky a ochrane prírody. Iní, najmä organizácia Greenpeace, sa domnievajú, že zmeny hraníc môžu byť neoprávnené, dokonca aj rozšírenie územia národného parku. Veria, že objasnenie hraníc národného parku Yugyd Va v Komskej republike s cieľom štvornásobného pripevnenia lesného pásu k parku a odvodenia historicky priemyselného ťažobného klastra Kozhim z jeho územia bude z nejakého dôvodu horšie ako zachovanie hranice neporušené.

Nedostatok flexibility a nedotknutá pozícia UNESCO, pokiaľ ide o rozvoj lokalít zapísaných na zozname svetového dedičstva, spôsobujú ďalšie spory a je nepravdepodobné, že pokryjú všetky súvisiace výhody vytvárania imidžu, a to ani v perspektíve 10 - 15 rokov. Napriek absolútnemu významu presných aktivít organizácie by malo byť hlavným bodom rozvojovej agendy po výbere nových pamiatok implementácia štrukturálnych reforiem zameraných na zvýšenie efektívnosti aktivít zameraných na zlepšenie flexibility a vyváženia záujmov, keď dôjde na prideľovanie finančných prostriedkov a ochranu pamiatkových území.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy