Spojte sa s nami

Európska aliancia pre Personalizované medicíny

Zdravie ako kompetencia EÚ – cesta vpred?

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Dobré popoludnie, kolegovia z oblasti zdravotníctva, vitajte pri aktualizácii Európskej aliancie pre personalizovanú medicínu (EAPM), ktorá sa dnes zameriava na kľúčovú otázku zdravotnej starostlivosti ako kompetencie EÚ, píše výkonný riaditeľ EAPM Dr. Denis Horgan.

Malo by byť zdravie v kompetencii EÚ?

A screenshot návrhu dokumentu Európskeho parlamentu, zdá sa, ukazuje, že Výbor Európskeho parlamentu pre ústavné veci pracuje na uznesení požadujúcom viacero zmien zmluvy vrátane zmeny článku 4, aby sa zdravie stalo spoločnou právomocou EÚ a členských štátov. 

Vyplýva to zo záverov Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá požadovala viac právomocí EÚ v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorá sa vyjadrila takto: „Pandémia ukazuje dôležitosť koordinácie medzi európskymi krajinami na ochranu zdravia ľudí, a to počas krízy a v normálnych časoch, keď môžeme riešiť základné zdravotné problémy, investovať do silných zdravotných systémov a školiť zdravotnícku pracovnú silu,“ uviedla komisia. „Európska zdravotná únia zlepší na úrovni EÚ ochranu, prevenciu, pripravenosť a reakciu na riziká pre ľudské zdravie. 

Skutočné právomoci Európskeho parlamentu sú obmedzené – sám nemôže v žiadnom prípade znovu otvárať zmluvy. Ide o pracný podnik, ktorý by si vyžadoval súhlas 27 členských krajín. Bol by to však ďalší hlas, ktorý by sa pridal k žiadosti o zásadné zmeny súčasnej ústavy EÚ. 

Kompetencia EÚ v oblasti zdravia a solidarita EÚ 

Jednou z ponúk Európskej únie na zlepšenie zdravotnej starostlivosti bola smernica o právach pacientov v cezhraničnej starostlivosti z roku 2013. Tá názorne demonštruje, ako ďaleko je Európa od skutočnej koherentnosti zdravotnej politiky a inovácií.

Reklama

Podľa pravidiel EÚ majú občania zaručené právo na prístup k službám zdravotnej starostlivosti v ktorejkoľvek krajine v rámci bloku prostredníctvom smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. V praxi však podliehajú mnohým obmedzeniam a byrokratickým prekážkam. Vo všetkých členských krajinách okrem siedmich potrebujú pacienti pred prístupom k zdravotníckym službám v zahraničí predbežnú autorizáciu zo svojej domovskej krajiny.

Nové pravidlá boli navrhnuté tak, aby objasnili a posilnili práva občanov vybrať si, kde a za akých okolností vyhľadajú lekárske ošetrenie. 

Účinnosť smernice závisí od spolupráce členských štátov na úrovni EÚ.

Občania EÚ však zriedkavo využívajú svoje právo na ošetrenie v nemocniciach v iných krajinách v rámci bloku, odhaľuje správa na túto tému, ktorú zverejnila Európska komisia.

Legislatíva mohla umožniť odklon od národného izolacionizmu v zdravotníctve. Cieľom nových pravidiel je zabezpečiť, aby známy vnútorný trh EÚ po prvýkrát fungoval v oblasti zdravia, a to posilnením slobôd týkajúcich sa pohybu tovaru, osôb a služieb. Víziou je, že pacienti by sa mohli pohybovať po Európe, aby mali prístup k bezpečnej a vysokokvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sprevádzanej voľným tokom ich zdravotných údajov z jednej krajiny do druhej.

Keby len, ale žijeme v nádeji!

Je to už takmer 50 rokov, čo EÚ prijala svoju prvú legislatívu o drogách, no napriek desiatkam následných smerníc, nariadení a rozhodnutí, ktoré pokrývajú mnoho tisíc strán, právo EÚ zostáva mozaikou rôznych politík o podmienkach, ktoré podporujú inovácie a prístup. . 

Vina spočíva nielen v súčasných ekonomických výzvach, ktorým členské štáty čelia, ale aj v národnom naliehaní na zachovanie národných metód.

Na uskutočnenie prísľubu personalizovanej medicíny by pre pokrok mohla byť rozhodujúca zmena zmluvy. Voľnejší pohyb pacientov a údajov po Európe; užšia spolupráca v oblasti referenčných sietí a databáz; širší prístup k informáciám; inštitucionalizované vzájomné obohacovanie medzi poskytovateľmi, platiteľmi a regulátormi; a lepšie spoločné chápanie hodnotenia zdravotníckych technológií sú všetky predpoklady úspešného vývoja personalizovanej medicíny.  

EÚ v posledných rokoch na týchto otázkach v rôznej miere pracovala, o čom svedčí aj nedávny návrh priestoru EÚ pre údaje o zdraví. 

Je potrebná nová úroveň súdržnosti politiky EÚ. 

Úspech alebo neúspech pri plnení prísľubu personalizovanej medicíny je skúšobným prípadom schopnosti Európy využiť príležitosť, ako aj rozhodujúcim faktorom toho, ako ďaleko a ako rýchlo môže Európa vyvinúť hodnotné nové terapeutické a diagnostické prístupy.

Ak sa však táto príležitosť premešká – alebo sa s ňou zle zaobchádza – škody pocítia nielen dnešní pacienti, ale aj pacienti zajtrajška.

Podujatie Estónsko – Popredné miesto v personalizovanej medicíne

Univerzita v Tartu a Estónska rada pre výskum organizujú v dňoch 15. – 17. júna seminár na vytváranie sietí s názvom „Vedenie cesty v personalizovanej medicíne: Riešenia pre Európu“. 

Kľúčové iniciatívy EÚ, ako je projekt 1M Genomes/MEGA a plán boja proti rakovine, vedú k umožneniu personalizovanej a včasnej prevencie a liečby. Estónsko so svojimi pokročilými elektronickými zdravotnými záznamami a veľkými populačnými genomickými databázami má ideálnu pozíciu na preukázanie škálovateľnosti integrácie genomiky s celoštátnym systémom zdravotnej starostlivosti. 

Seminár poukazuje na strategické prístupy Európskej komisie a vedúcich organizácií v personalizovanej medicíne, ktoré majú potenciál transformovať sektor zdravotníctva EÚ. Pre viac informácií a registráciu do 26. mája cvaknutie tu.

výbor COVID-19

Prvé zasadnutie nového výboru Európskeho parlamentu pre COVID-19 (COVI) vo štvrtok (12. mája) neprinieslo žiadne konkrétne výsledky, ale odhalilo široké spektrum tém, ktorým sa chcú poslanci Európskeho parlamentu venovať v snahe získať ponaučenie z pandémie.

Na prvom stretnutí COVID predsedníčka Kathleen van Brempt privítala komisárku pre zdravie Stellu Kyriakidesovú a uistila ju, že to bude len jedna z mnohých pozvánok na diskusiu s členmi výboru. „Stále sme veľmi blízko ku kríze, takže politici a odborníci, ktorí tam boli počas krízy, ako napríklad vy, pani komisárka, sú stále vo funkcii. 

"Dnes je v našich členských štátoch len sedem ministrov zdravotníctva, ktorí boli vo funkcii na začiatku krízy. Budeme potrebovať všetky tieto odborné znalosti."

Povedala Bremptová počas svojho úvodného prejavu. Parlament dal v marci 2022 zelenú novému osobitnému výboru, ktorý má za úlohu dohliadať na poznatky získané z pandémie COVID-19 a vydávať odporúčania do budúcnosti. Rovnako ako v prípade iných osobitných výborov, aj výboru COVID-19 bol udelený počiatočný mandát na 12 mesiacov, ktorý sa môže predĺžiť, ak to poslanci považujú za potrebné.

Inštitúcie EÚ zverejňujú konečný text zákona o digitálnych trhoch

Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri Európskej únii schválil a zverejnil konečné znenie predbežnej dohody k zákonu o digitálnych trhoch. V porovnaní s poslednou zmenenou a doplnenou verziou textu DMA z 18. apríla COREPER schválil súhlas bez ďalších zmien. DMA reguluje hospodársku súťaž na digitálnom trhu EÚ, má však podobné povinnosti a odkazy na všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov

Globálne financovanie zdravotníctva EÚ

Financovanie globálnych zdravotníckych iniciatív ako COVAX zo strany EÚ bolo témou diskusie na utorňajšom (17. mája) spoločnom verejnom vypočutí výborov pre rozpočet a rozvoj Európskeho parlamentu. EÚ jasne vyjadrila svoju podporu zvyšovaniu regionálnej výrobnej kapacity, najmä v Afrike. V skutočnosti to bol hlavný výsledok februárového samitu EÚ – AÚ. Veci však nevyzerajú dobre, pretože prvé zariadenie na výrobu vakcín pre Afriku ešte nedostalo jedinú objednávku. 

Svetová zdravotnícka organizácia posúdila všetkých sedem štúdií globálne o podávaní druhej posilňovacej dávky očkovacej látky COVID-19 a dospela k záveru, že pre skupiny s najvyšším rizikom existuje určitý krátkodobý prínos posilňovacej dávky mRNA. Patria sem zdravotnícki pracovníci, osoby vo veku nad 60 rokov a ľudia s oslabenou imunitou. 

Podpora duševného zdravia

Duševné zdravie je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou zdravia. Je to rozhodujúce pre blaho jednotlivca, ako aj pre sociálnu a ekonomickú účasť. Pred pandémiou COVID-19 predstavovali celkové náklady spojené s problémami duševného zdravia viac ako 4 % HDP v členských štátoch (Health at a Glance: Europe 2018). Ťažká individuálna, ekonomická a sociálna záťaž duševných chorôb nie je nevyhnutná. 

Hoci mnohé členské štáty majú politiky a programy na riešenie duševných chorôb v rôznom veku, rozdelenie týchto opatrení je v priebehu života nerovnomerné. Okrem toho má pandémia COVID-19 okamžité a dlhodobé dôsledky vrátane duševného zdravia, ktoré si vyžadujú opatrenia zamerané na zraniteľné skupiny vrátane detí, utečencov a migrantov. Preto existuje akútna potreba zvýšiť povedomie, zdieľanie vedomostí a budovanie kapacít v oblasti duševného zdravia.

Komisia podporuje členské štáty, aby znížili záťaž neprenosných chorôb s cieľom dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja OSN. Komisia pracuje na novej iniciatíve „Spolu zdravšie“, ktorá zahŕňa päť oblastí: kardiovaskulárne choroby, cukrovku, chronické choroby dýchacích ciest, duševné zdravie a neurologické poruchy a horizontálnu časť týkajúcu sa zdravotných determinantov. V každej z týchto oblastí sa bude riešiť znižovanie nerovností v oblasti zdravia. 

A to je zatiaľ od EAPM všetko. Zostaňte v bezpečí a dobre a užite si svoj deň.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy