Spojte sa s nami

kultúra

Eurovízia: 'United by Music', ale všetko o politike

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Organizátori súťaže Eurovision Song Contest nám každý rok hovoria, že chcú udržať politiku mimo súťaže – a každý rok sa im to nedarí. Ich popieranie, že organizujú hlboko politickú udalosť, je zbytočné aj smiešne, píše Political Editor Nick Powell.

Tvrdiť, že politika by sa mala držať mimo súťaže Eurovízia – a že je to možné – je takmer rovnako hlúpe, ako povedať, že by sa mala držať mimo športu. V skutočnosti to nie je také politické ako olympijské hry, aspoň ako televízne podujatie. Ak dostanete príležitosť prepínať medzi spravodajstvom rôznych krajín o súťažiach v Paríži toto leto, len ťažko uveríte, že sú na rovnakom podujatí.

To je nacionalistická povaha športového spravodajstva; aspoň s Eurovíziou môžeme všetci sledovať rovnaký program. A pod „Eurovíziou“ mám, samozrejme, na mysli spevácku súťaž, ktorá sa stala synonymom značky Európskej vysielacej únie. Oficiálne Eurovízia uľahčuje spoluprácu medzi verejnoprávnymi vysielateľmi: umožňuje nám sledovať novoročný koncert vo Viedni, ochutnávku rakúskej kultúrnej mäkkej sily.

Ale práve na Song Contest je kultúrna mäkká sila taká jemná ako rana do nosa alebo ohlušujúci zvuk v ušiach, s útokom na očné buľvy. Čo je úplne v poriadku, je to predsa len raz za rok, len mi nehovorte, že je to len o priemerných melódiách.

Pre začiatok, ak by na kvalite melódií, vokálov a naštudovania záležalo, „veľká päťka“ Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Spojeného kráľovstva by nemala zaručené miesto v každom finále. Ale ich vysielatelia uhrádzajú väčšinu účtu, takže vždy urobia škrt.

Napriek tomu to nie je celkom ako Európska rada (samozrejme pred Brexitom), keďže o víťazovi rozhodujú voliči. Hoci Eurovízia má volebný systém oveľa zložitejší ako obyčajné hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Odborní porotcovia rozhodujú o polovici udelených bodov, hlasovať môžu ľudia, ktorých krajiny nesúťažia – a ak je vaša krajina vo finále, nemôžete za ňu hlasovať.

Dôsledkom toho je, že hlasovanie spája kúsok hudobného uznania s obrovským množstvom národných predsudkov – ako jedna krajina vníma druhú. Kedysi to bolo všetko celkom predvídateľné; krajiny volili za susedov, ktorých mali radi (alebo si dávali prednosť), a nie za tých, voči ktorým mali predsudky.

Reklama

Takto sa Eurovízia, podobne ako športové súperenie, stala celkom neškodnou alternatívou k tomu, ako sa tieto záležitosti kedysi riešili. Ale v súčasnosti to nie je vždy alternatíva k vojne, ale skôr rozšírenie násilného konfliktu.

Spôsob, akým verejné hlasovanie zabezpečilo Ukrajine hudobné víťazstvo pred dvoma rokmi, jasne vyslal politický odkaz. A nie nepodstatné, pre politikov v celej Európe ako meradlo sympatií ľudí, ako aj pre samotnú Ukrajinu, kde účasť na Eurovízii už bola symbolom toho, čo jej politici dlho nazývali „euroatlantickou integráciou“.

Je zrejmé, že tento rok sú osudy zo vstupu Izraela politicky najvýznamnejšie. Vo všeobecnosti sa považuje za jeden z lepších záznamov, ale výška podpory, ktorú dostáva, sa nepochybne bude považovať za indikátor postoja verejnosti k vojne v Gaze a útokom Hamasu, ktoré jej predchádzali.

Zatiaľ to tam nechám. Ako milióny ľudí v celej Európe a mimo nej, aj ja sa chcem sústrediť na sledovanie hudobného aj politického predstavenia, ktorým je Eurovízia.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy