Spojte sa s nami

Európska komisia

Možné dôsledky obchodovania s firmami z ČĽR pre belgické a európske spoločnosti

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Nová správa vyzvala Belgicko a EÚ, aby urobili oveľa viac v boji proti nútenej práci. Politický dokument Európskej nadácie pre demokraciu, vysoko rešpektovaného inštitútu pre politiku so sídlom v Bruseli, „Potenciálne dôsledky podnikania s firmami z ČĽR pre belgické spoločnosti“, obsahuje niekoľko odporúčaní, ako by sa to dalo dosiahnuť.

Dokument, ktorého autorom je Pieter Cleppe, viceprezident belgického think-tanku Libera, varuje, že tie podniky, ktoré pokračujú v obchodovaní s režimami so slabým záznamom o pracovných právach, riskujú „škodu dobrej povesti“ a „právne problémy“.

Noviny uvádzajú, že „utrpenie“ ujgurskej menšiny v Číne a svedectvá, ktoré dokazujú, že sú obeťami nútenej práce v „masovom meradle“, vyvolali na Západe rôzne politické reakcie. 

To zahŕňa povinnosti „povinnej starostlivosti“, ktoré sa ukladajú spoločnostiam, ktoré obchodujú s čínskymi firmami, aby sa zabezpečilo, že ich dodávateľské reťazce nebudú mať žiadnu nútenú prácu.

Medzinárodná organizácia práce definuje obete nútenej práce ako ľudí, ktorí sú „uväznení v zamestnaniach, ku ktorým boli prinútení alebo podvedení a ktoré nemôžu opustiť“.

Vo svete sa odhaduje až 40 miliónov obetí nútenej práce.

Podľa správy bolo Francúzsko prvou krajinou, ktorá konala, nasledovali Holandsko, Nemecko a Spojené štáty. Legislatívny návrh bol predložený aj v Belgicku a začiatkom tohto roka Európska komisia predložila návrh smernice.

Reklama

Autor uvádza, že čoraz väčší dôraz sa kladie na dôležitosť ochrany ľudských práv v kontexte obchodu a výroby a spoločnosti v súčasnosti čelia nariadeniam, ktoré na ne kladú požiadavky „povinnej starostlivosti“.

Často vysvetľuje, že to zahŕňa požiadavky na zabezpečenie určitého stupňa transparentnosti v dodávateľskom reťazci spoločnosti.

Nútenú prácu v Číne uvádza Cleppe ako osobitnú výzvu vzhľadom na jej význam ako výrobné centrum.

Belgický výskumník tvrdí, že mnoho krajín kritizovalo Čínu za to, ako sa správa k Ujgurom, vrátane Spojeného kráľovstva, Kanady, Austrálie, Japonska, ako aj EÚ a jej členských štátov.

Spojené štáty obvinili Peking z „masového zadržiavania a politickej indoktrinačnej kampane proti Ujgurom, ktorí sú prevažne moslimovia, a členom iných etnických a náboženských menšinových skupín v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (Sin-ťiang), veľkej autonómnej oblasti západná Čína“. 

Jeden odhad uvádza počet obetí na milión ľudí, zadržiavaných pod zámienkou „odborného výcviku“ a boja proti „terorizmu“.

EÚ uviedla, že „je vážne znepokojená svojvoľným zadržiavaním, nespravodlivými procesmi a nespravodlivým odsúdením obhajcov ľudských práv, právnikov a intelektuálov“. Mnohí, vrátane občana EÚ Gui Minhaia, boli „nespravodlivo odsúdení, svojvoľne zadržaní alebo násilne zmiznutí“ a EÚ požaduje „okamžité a bezpodmienečné prepustenie týchto a ďalších väzňov svedomia“. 

Na nútenú prácu sa už dlho sťažujú aj ľudskoprávne skupiny.

V správe s názvom „Potenciálne dôsledky podnikania s firmami z ČĽR pre belgické spoločnosti“ sa uvádza, že obchodný sektor aspoň jedného členského štátu – Belgicka – je hlboko integrovaný do globálnych dodávateľských reťazcov, čo znamená, že aktivity jeho spoločností na globálnom trhu môžu byť ovplyvnené novými nariadeniami o povinnostiach „povinnej starostlivosti“, či už ide o belgické pravidlá, pravidlá EÚ alebo dokonca pravidlá USA.

Správa sa uzatvára konštatovaním, že v relatívne krátkom časovom období – menej ako päť rokov – bolo obchodovanie s Čínou „komplikované všetkými druhmi politických opatrení“ zameraných na prevenciu a boj proti nútenej práci.

Cleppe hovorí: „Navyše, zvýšené povedomie o ujgurskej problematike vytvorilo reputačné riziká pre spoločnosti, a to nielen na Západe, ale aj v Číne, kde bojkot spotrebiteľov proti firmám obviňujúcim Čínu z nútenej práce znepokojil nadnárodné spoločnosti.

Poukazuje na to, že nová legislatíva už ukladá spoločnostiam povinnosti povinnej starostlivosti, „keďže by mohli byť odsúdené za to, že vedia o nútenej práci vo svojich dodávateľských reťazcoch a nerobia dosť na to, aby jej zabránili alebo sa jej postavili“.

V dokumente sa požaduje: „Pre spoločnosti obchodujúce s Čínou je preto nanajvýš dôležité, aby predišli ďalším právnym predpisom alebo sa vyhli problémom s reguláciou USA tým, že zabezpečia, že v ich dodávateľských reťazcoch nebude žiadna nútená práca.

Zverejnenie dokumentu je obzvlášť aktuálne, pretože prichádza v čase rastúcich požiadaviek na potlačenie nútenej práce a toho, čo sa nazývalo „systematické prenasledovanie“ pôvodných Ujgurov, čo je niečo, čo sa medzinárodne čoraz viac uznáva ako genocída.

Odhaduje sa, že na nútené práce bolo poslaných aj 500,000 XNUMX kresťanov a Tibeťanov.

Začiatkom tohto roka hlasoval výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod za nový obchodný nástroj na zákaz výrobkov vyrobených nútenou prácou.

Reakciou Číny v tom čase bolo zapísanie poslancov EP a ďalších vrátane vedúceho parlamentnej čínskej delegácie Reinharda Bütikofera na čiernu listinu, ktorý vtedy povedal: „Musíme prerušiť obchodné vzťahy s čínskymi partnermi, ak vyrábajú svoje produkty v pracovných táboroch. "

Nemecký poslanec vyzval EÚ, aby „dosadila čínske vedenie na jeho miesto pre porušovanie ľudských práv voči ujgurskému obyvateľstvu v Sin-ťiangu“.

Komisia nedávno predložila oznámenie s názvom „Dôstojná práca vo svete“, v ktorom opätovne potvrdzuje záväzok EÚ presadzovať dôstojnú prácu doma aj vo svete a odstraňovať nútenú prácu.

Najnovšie údaje ukazujú, že slušná práca stále nie je realitou pre mnohých ľudí na celom svete a je potrebné urobiť ešte viac: 160 miliónov detí – jedno z desiatich na celom svete – má detskú prácu a 25 miliónov ľudí je v situácii nútenej práce. 

Komisia tiež pripravuje nový legislatívny nástroj na účinný zákaz vstupu produktov vyrobených nútenou prácou na trh EÚ. Jej predsedníčka Ursula von der Leyen povedala: „Európa vysiela silný signál, že podnikanie sa nikdy nemôže robiť na úkor ľudskej dôstojnosti a slobody. Nechceme tovar, ktorý sú ľudia nútení vyrábať na pultoch našich obchodov v Európe. To je dôvod, prečo pracujeme na zákaze tovaru vyrobeného nútenou prácou.“

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.
Reklama

Trendy