Spojte sa s nami

Azerbajdžan

Rezolúcia prijatá francúzskym Senátom je ranou pre mierový proces

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Azerbajdžan dnes odhodlane chráni svoju pozíciu na všetkých dôležitých platformách využívaním multivektorovej zahraničnej politiky v tomto smere, deklarujúc svetovému spoločenstvu nové skutočnosti, ktoré sa objavili – píše Mazahir Afandijev, člen Milli Majlis Azerbajdžanskej republiky. .

Dôležité smerovanie zahraničnej politiky Azerbajdžanu nesúvisí s malosťou či veľkosťou žiadnej krajiny, ale súvisí najmä s miestom tejto krajiny v novej politickej architektúre sveta.

Od roku 2020, teda po druhej karabašskej vojne, Azerbajdžan naznačil vznik nových realít na južnom Kaukaze. Získaným veľkým víťazstvom naša krajina demonštrovala viacročnú činnosť Organizácie Spojených národov na medzinárodných platformách a zabezpečila implementáciu štyroch známych prijatých rezolúcií. Azerbajdžanu sa tak podarilo vytvoriť úplne novú atmosféru v regióne aj vo svetovej politike.

V tomto roku sme videli, že povojnová éra má svoje vlastné výzvy a prístupy. Z tohto pohľadu Azerbajdžan uplatňuje nový prístup v niektorých otázkach svojej 30-ročnej zahraničnej politiky. S cieľom zabezpečiť národné záujmy Azerbajdžanu a ľudu Azerbajdžanu prezident Ilham Alijev na všetkých bilaterálnych a multilaterálnych stretnutiach vyjadruje svoj rozhodujúci postoj k mieru, mieru a prosperujúcej budúcnosti.

Avšak skutočnosť, že niektoré štáty, najmä Francúzsko, sa zúčastnili na rokovaniach a diskutovali o úplne inej agende a zároveň neskôr rôznymi prostriedkami obvinili Azerbajdžan z okupácie, vznik iných záujmov v týchto otázkach je politickým pokrytectvom, keďže ako aj Macronove kroky proti vzťahom Azerbajdžanu a Francúzska ako politika sú zradou a neúctou.

Vo všeobecnosti sa francúzsko-azerbajdžanské vzťahy za posledných 30 rokov v zásade zameriavali len na rozvoj. V týchto vzťahoch sa Azerbajdžan vždy snažil podporovať Francúzsko ako kultúrne hlavné mesto Európy v mnohých otázkach a mechanizmoch. Hoci Azerbajdžan poskytol Francúzsku príležitosť zúčastniť sa na podpise mierovej dohody v povojnovom období, splniť svoju mierovú misiu, v dôsledku toho sme boli svedkami toho, že francúzsky prezident sa zaoberal skôr očierňovaním Azerbajdžanu, ako by túto príležitosť využil.

Nie každému politickému lídrovi sa darí robiť správne rozhodnutia na zabezpečenie záujmov svojho ľudu. Žiaľ, nekompetentné postavenie Emmanuela Macrona vo vzťahoch s Azerbajdžanom spôsobuje doteraz vytvoreným vzťahom veľkú ranu. Dokonca aj Francúzsko stráca svoj hlas v rámci Európskej únie. Je to jasný dôkaz neadekvátneho postoja francúzskeho lídra k aktuálnym problémom.

Reklama

Nedávno prijatá rezolúcia francúzskeho senátu proti Azerbajdžanu, ktorá je v rozpore s normami a princípmi medzinárodného práva, obsahuje neúprimný a pokrytecký postoj, je hrubým porušením dvojstranných záväzkov uzavretých medzi Francúzskom a Azerbajdžanom, a to tak politických, ako aj ekonomických, ktoré prebieha už mnoho rokov.

Nejde len o francúzsko-azerbajdžanské vzťahy, ale aj o spoločné dohody dosiahnuté o úplnej implementácii všetkých bodov tripartitnej deklarácie podpísanej 10. novembra 2020 na všetkých stretnutiach, ktoré sa konajú prostredníctvom Európskej únie, úsilie vynaložené v tomto smere a všeobecne v smere mieru. Je to veľká rana pre všetky podniknuté kroky, nerešpektovanie a nerešpektovanie noriem a princípov medzinárodného práva.

Prijatá rezolúcia vyvolala hnev azerbajdžanského ľudu, od poslancov Milli Madžlisu odzneli radikálne myšlienky a návrhy, ako napríklad prerušenie francúzsko-azerbajdžanských vzťahov a revízia existujúcich vzťahov. Domnievam sa, že vyhlásenie zo 16. novembra 2022 prijaté parlamentom Azerbajdžanskej republiky, berúc do úvahy nepretržité protiazerbajdžanské aktivity Francúzska, odráža názory obyvateľov Azerbajdžanu, ako aj jasné varovanie pre sily, ktoré dnes útočia na našu krajinu.

Dôležité smerovanie zahraničnej politiky Azerbajdžanu nesúvisí s malosťou či veľkosťou žiadnej krajiny, ale súvisí najmä s miestom tejto krajiny v novej politickej architektúre sveta.

Od roku 2020, teda po druhej karabašskej vojne, Azerbajdžan naznačil vznik nových realít na južnom Kaukaze. Získaným veľkým víťazstvom naša krajina demonštrovala viacročnú činnosť Organizácie Spojených národov na medzinárodných platformách a zabezpečila implementáciu štyroch známych prijatých rezolúcií. Azerbajdžanu sa tak podarilo vytvoriť úplne novú atmosféru v regióne aj vo svetovej politike.

V tomto roku sme videli, že povojnová éra má svoje vlastné výzvy a prístupy. Z tohto pohľadu Azerbajdžan uplatňuje nový prístup v niektorých otázkach svojej 30-ročnej zahraničnej politiky. S cieľom zabezpečiť národné záujmy Azerbajdžanu a ľudu Azerbajdžanu prezident Ilham Alijev na všetkých bilaterálnych a multilaterálnych stretnutiach vyjadruje svoj rozhodujúci postoj k mieru, mieru a prosperujúcej budúcnosti.

Avšak skutočnosť, že niektoré štáty, najmä Francúzsko, sa zúčastnili na rokovaniach a diskutovali o úplne inej agende a zároveň neskôr rôznymi prostriedkami obvinili Azerbajdžan z okupácie, vznik iných záujmov v týchto otázkach je politickým pokrytectvom, keďže ako aj Macronove kroky proti vzťahom Azerbajdžanu a Francúzska ako politika sú zradou a neúctou.

Vo všeobecnosti sa francúzsko-azerbajdžanské vzťahy za posledných 30 rokov v zásade zameriavali len na rozvoj. V týchto vzťahoch sa Azerbajdžan vždy snažil podporovať Francúzsko ako kultúrne hlavné mesto Európy v mnohých otázkach a mechanizmoch. Hoci Azerbajdžan poskytol Francúzsku príležitosť zúčastniť sa na podpise mierovej dohody v povojnovom období, splniť svoju mierovú misiu, v dôsledku toho sme boli svedkami toho, že francúzsky prezident sa zaoberal skôr očierňovaním Azerbajdžanu, ako by túto príležitosť využil.

Nie každému politickému lídrovi sa darí robiť správne rozhodnutia na zabezpečenie záujmov svojho ľudu. Žiaľ, nekompetentné postavenie Emmanuela Macrona vo vzťahoch s Azerbajdžanom spôsobuje doteraz vytvoreným vzťahom veľkú ranu. Dokonca aj Francúzsko stráca svoj hlas v rámci Európskej únie. Je to jasný dôkaz neadekvátneho postoja francúzskeho lídra k aktuálnym problémom.

Nedávno prijatá rezolúcia francúzskeho senátu proti Azerbajdžanu, ktorá je v rozpore s normami a princípmi medzinárodného práva, obsahuje neúprimný a pokrytecký postoj, je hrubým porušením dvojstranných záväzkov uzavretých medzi Francúzskom a Azerbajdžanom, a to tak politických, ako aj ekonomických, ktoré prebieha už mnoho rokov.

Nejde len o francúzsko-azerbajdžanské vzťahy, ale aj o spoločné dohody dosiahnuté o úplnej implementácii všetkých bodov tripartitnej deklarácie podpísanej 10. novembra 2020 na všetkých stretnutiach, ktoré sa konajú prostredníctvom Európskej únie, úsilie vynaložené v tomto smere a všeobecne v smere mieru. Je to veľká rana pre všetky podniknuté kroky, nerešpektovanie a nerešpektovanie noriem a princípov medzinárodného práva.

Prijatá rezolúcia vyvolala hnev azerbajdžanského ľudu, od poslancov Milli Madžlisu odzneli radikálne myšlienky a návrhy, ako napríklad prerušenie francúzsko-azerbajdžanských vzťahov a revízia existujúcich vzťahov. Domnievam sa, že vyhlásenie zo 16. novembra 2022 prijaté parlamentom Azerbajdžanskej republiky, berúc do úvahy nepretržité protiazerbajdžanské aktivity Francúzska, odráža názory obyvateľov Azerbajdžanu, ako aj jasné varovanie pre sily, ktoré dnes útočia na našu krajinu.

Mazahir Afandijev

Člen Milli Majlis

Azerbajdžanskej republiky

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy