Spojte sa s nami

Kazachstan

Ekonomický úspech Kazachstanu: Cesta transformácie a rastu

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Kazachstan, najväčšia vnútrozemská krajina na svete a kľúčový hráč v Strednej Ázii, urobil za posledné tri desaťročia pozoruhodný pokrok vo svojom hospodárskom rozvoji. Od prvých rokov nezávislosti po rozpade Sovietskeho zväzu až po jeho súčasný stav rozvíjajúceho sa trhu je príbeh hospodárskeho úspechu Kazachstanu charakterizovaný strategickými reformami, snahami o diverzifikáciu a záväzkom k udržateľnému rastu. Tento článok skúma kľúčové faktory hospodárskych úspechov Kazachstanu a pokračujúceho úsilia zabezpečiť jeho budúcu prosperitu.

Historický kontext a počiatočné výzvy

Po získaní nezávislosti v roku 1991 čelil Kazachstan významným ekonomickým problémom. Prechod z centrálne plánovanej ekonomiky na trhový systém bol spojený s ťažkosťami vrátane inflácie, nezamestnanosti a potreby založenia nových ekonomických inštitúcií. Krajina sa však rýchlo pustila do série reforiem zameraných na stabilizáciu ekonomiky a položenie základov pre dlhodobý rast.

Strategické reformy a liberalizácia trhu

Pod vedením svojho prvého prezidenta Nursultana Nazarbajeva zaviedol Kazachstan komplexný program ekonomických reforiem. Išlo o privatizáciu štátnych podnikov, liberalizáciu obchodu a zavedenie právneho rámca napomáhajúceho podnikateľskej činnosti. Vláda sa zamerala aj na prilákanie priamych zahraničných investícií (PZI) s cieľom podporiť rôzne sektory hospodárstva.

Jedným z najvýznamnejších skorých úspechov bolo pritiahnutie značných priamych zahraničných investícií do ropného a plynárenského sektora krajiny. Kazachstan sa so svojimi obrovskými zásobami uhľovodíkov stal významným hráčom na globálnom trhu s energiou. Partnerstvá s medzinárodnými ropnými spoločnosťami uľahčili rozvoj kľúčových ropných polí ako Tengiz a Kashagan, čím podporili hospodársky rast a generovali významné príjmy.

Ekonomická diverzifikácia a priemyselná politika

Kazachstan si uvedomuje riziká spojené s prílišnou závislosťou od vývozu ropy a zemného plynu, a preto vyvinul spoločné úsilie o diverzifikáciu svojej ekonomiky. Vláda spustila niekoľko iniciatív zameraných na rozvoj neťažobného priemyslu a zníženie závislosti od prírodných zdrojov.

Rozvoj neropných sektorov

Kazachstanská hospodárska politika „Nurly Zhol“ (Svetlá cesta), zavedená v roku 2014, sa zameriava na rozvoj infraštruktúry, industrializáciu a zlepšovanie konektivity. Tento program viedol k významným investíciám do dopravy, logistiky a projektov infraštruktúry, k zlepšeniu domácej a regionálnej konektivity a podpore ekonomickej integrácie.

Reklama

„Stratégia Kazachstanu 2050“ načrtáva dlhodobé ciele pre hospodársku diverzifikáciu a modernizáciu. Medzi kľúčové oblasti záujmu patrí poľnohospodárstvo, výroba a digitálne technológie. Úsilie o rozvoj poľnohospodárskeho sektora viedlo k zvýšeniu produktivity a exportu, vďaka čomu je Kazachstan kľúčovým hráčom na globálnom trhu s obilninami. Medzitým podpora výrobných a priemyselných klastrov podnietila rast v odvetviach, ako sú strojárstvo, chemikálie a hutníctvo.

 Digitálna transformácia

Iniciatíva „Digitálny Kazachstan“, ktorá sa začala v roku 2017, má za cieľ podporiť digitálnu transformáciu krajiny a podporiť ekonomiku založenú na vedomostiach. Program sa zameriava na zlepšenie digitálnej infraštruktúry, podporu inovácií a zvýšenie digitálnej gramotnosti. Výsledkom je, že Kazachstan zaznamenal výrazný rast vo svojom technologickom sektore so vznikom startupov a zvýšeným prijatím digitálnych technológií v rôznych odvetviach.

Reformy finančného sektora a investičná klíma

Kazachstan podnikol významné reformy s cieľom posilniť svoj finančný sektor a zlepšiť celkovú investičnú klímu. Založenie Medzinárodného finančného centra Astana (AIFC) v roku 2018 znamenalo v tomto smere významný míľnik. Cieľom AIFC s vlastným právnym systémom založeným na anglickom zvykovom práve je prilákať globálnych investorov a postaviť Kazachstan ako regionálne finančné centrum.

Úsilie o zvýšenie transparentnosti, zefektívnenie regulačných procesov a boj proti korupcii prispelo k priaznivejšiemu podnikateľskému prostrediu. Tieto reformy posilnili dôveru investorov a viedli k zvýšeniu priamych zahraničných investícií v rôznych sektoroch okrem ropy a zemného plynu.

Trvalo udržateľný rozvoj a zelené hospodárstvo

Kazachstan je tiež aktívny pri riešení environmentálnych výziev a podpore trvalo udržateľného rozvoja. Krajina si stanovila ambiciózne ciele pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ktorých cieľom je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe. Investície do projektov veterných, solárnych a vodných elektrární sú súčasťou stratégie Kazachstanu na zníženie uhlíkovej stopy a prechod na zelenšie hospodárstvo.

V roku 2013 Kazachstan spustil Koncepciu zelenej ekonomiky, ktorá načrtáva komplexný prístup k trvalo udržateľnému rozvoju. Táto iniciatíva zahŕňa opatrenia na zlepšenie efektívnosti zdrojov, podporu čistých technológií a zlepšenie ochrany životného prostredia. Záväzok Kazachstanu k udržateľnosti ďalej ilustruje jeho aktívna účasť na medzinárodných dohodách a iniciatívach v oblasti klímy.

Ekonomický úspech Kazachstanu je dôkazom jeho strategickej vízie, silných reforiem a záväzku k diverzifikácii a udržateľnosti. Od prekonania výziev postsovietskeho prechodu k tomu, aby sa stal dynamickým a rozvíjajúcim sa trhom, Kazachstan urobil pôsobivý pokrok vo svojom hospodárskom rozvoji. Keďže krajina pokračuje v zložitosti globálnej ekonomiky, jej zameranie na modernizáciu, inovácie a udržateľný rast bude rozhodujúce pre zabezpečenie dlhodobej prosperity a odolnosti.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy