Spojte sa s nami

Južná Kórea

Exkluzívne: Kórejský veľvyslanec povedal reportérovi EÚ o spolupráci s Európou v súvislosti s obavami z amerických ekologických dotácií

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Rok 2023 predstavuje šesťdesiat rokov diplomatických vzťahov medzi Európskou úniou a Kóreou, ktorá sa stala deviatym najväčším obchodným partnerom EÚ, s komplexnou dohodou o voľnom obchode. Na kórejskom veľvyslanectve v Belgicku, EÚ a NATO poskytol veľvyslanec Yoon Soon-gu exkluzívny rozhovor Politický redaktor EU Reporter Nick Powell.

Veľvyslanec mi zdôraznil, že bez podceňovania hospodárskeho významu najväčšieho zahraničného investora a tretieho najväčšieho obchodného partnera jeho krajiny, vzťahy Kórey s EÚ výrazne presahujú ich obchodné väzby. Na medzinárodnej scéne často existuje zdieľaná perspektíva, ktorá posilnila tradične dobré vzťahy.

Videl napríklad veľkú konvergenciu medzi indicko-pacifickou stratégiou EÚ a záujmami Kórey ako indicko-pacifickej veľmoci. „Sme rovnako zmýšľajúcimi partnermi Európskej únie,“ povedal. "Pomáhame si na medzinárodnej scéne... celkovo máme celkom vynikajúci vzťah."

Veľvyslanec Yoon Soon-gu poskytol exkluzívny rozhovor politickému redaktorovi EU Reporter Nickovi Powellovi.

To ma podnietilo opýtať sa veľvyslanca na takzvaný americký zákon o znižovaní inflácie, ktorého cieľom je podporiť zelený prechod prostredníctvom vládnych dotácií na domácu produkciu. EÚ je veľmi znepokojená jej potenciálom vylúčiť európske výrobky z trhu USA a zároveň povzbudiť investorov, aby presunuli výrobu cez Atlantik. Zdieľa Kórea tieto obavy?

„Áno, zdieľame rovnaké obavy ako Európska únia,“ povedal mi Yoon Soon-gu. „Sme znepokojení niektorými negatívnymi účinkami, dopadom IRA Spojených štátov. Tak často mám kontakt... pravidelný kontakt s európskymi úradníkmi v týchto otázkach. Naším hlavným exportom sú automobily na americký trh. Je teda celkom prirodzené mať obavy z niektorých vedľajších účinkov IRA“.

Zdôraznil, že napriek tomu, čo diplomaticky označil za vedľajšie účinky IRA, Kórea plne chápe to, čo vidí ako skutočný zámer Spojených štátov. „Chceli by podporiť zelený prechod – ako odpoveď na klimatickú krízu, je to správny smer. Radi by sme však videli, že politiky každej krajiny by mali byť v súlade s pravidlami a nariadeniami Svetovej obchodnej organizácie. Takže v tejto otázke máme veľmi úzky kontakt s Európskou úniou.

Rovnako ako Európska únia, aj Kórea sa zameriava na využitie svojich úzkych bilaterálnych vzťahov so Spojenými štátmi na zabezpečenie riešenia. "Sme veľmi úzko spriaznení so Spojenými štátmi," povedal veľvyslanec. „Chceme mať voľný a spravodlivý obchod s našimi obchodnými partnermi vrátane Spojených štátov. Obávam sa však, že ak sa to zrealizuje podľa plánu, bude to škodlivé pre naše obchodné záujmy. Takže sme mali solídny kontakt s americkými úradmi, teraz prebieha veľmi úzka konzultácia s USA.

Reklama

Kórejské vlastné plány na zelený prechod s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 sú osobitnou výzvou z dôvodu veľkej závislosti krajiny od fosílnych palív a pretrvávajúceho významu príspevku výroby k HDP. „Výroba tvorí približne 38 % nášho HDP; oveľa väčší ako v iných krajinách vrátane Európskej únie,“ povedal Yoon Soon-gu. „V súčasnosti sme silne závislí od uhoľných elektrární. Tieto skutočnosti nám sťažujú dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Ale ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva by sme sa radi pridali k úsiliu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do cieľového dátumu“.

Bol teda presvedčený, že Kórea dokáže splniť cieľ? "Neexistuje pre nás žiadna iná možnosť. Snažíme sa zintenzívniť naše úsilie na dosiahnutie týchto cieľov. Ako spôsob, ako dosiahnuť túto skľučujúcu výzvu, by sme chceli postaviť viac jadrových elektrární, diverzifikovať naše energetické zdroje, znížiť podiel uhoľných elektrární a tiež by sme chceli urobiť ekologickejšie naše hlavné priemyselné odvetvia.

Ako kórejský veľvyslanec pri NATO som sa ho opýtal na nedávnu návštevu generálneho tajomníka NATO v Kórei. Jens Stoltenberg uviedol, že transatlantická a indo-pacifická bezpečnosť sú hlboko prepojené a že podobne zmýšľajúce demokracie musia stáť pri sebe. Vnímala Kórea týchto dvoch ako neoddeliteľných?

"Do určitej miery," bola odpoveď Yoon Soon-gu. Vplyv ukrajinskej vojny ukázal, že mier a bezpečnosť Indo-Pacifiku nemožno oddeliť od zvyšku sveta. „Niektoré krajiny by mohla povzbudiť skutočnosť, že Rusko napadlo nevinný suverénny štát,“ dodal. „Presadzujeme myšlienku suverenity a nezasahovania do vnútorných záležitostí. Rešpektovanie územnej celistvosti. Ak bude nejakému štátu dovolené beztrestne napadnúť iné krajiny, bude to škodlivé pre medzinárodný poriadok.

Kórea poskytla Ukrajine humanitárnu pomoc v celkovej výške približne 100 miliónov dolárov a pripojila sa aj k medzinárodnému úsiliu obmedziť ruský export a vylúčiť Rusko zo systémov finančných transakcií. Ukrajincom v Kórei predĺžili víza. Na Ukrajinu bolo zaslané aj nesmrtonosné vojenské vybavenie vrátane prilieb, nepriestrelných viest a pripraveného jedla na prídelové balíčky.

Ale táto túžba hrať svoju úlohu ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva sa nerozšírila na dodávky zbraní. Kórejská republika má ročný rozpočet na obranu vo výške 50 miliárd dolárov, ale je to preto, že zaberá iba južnú polovicu Kórejského polostrova, o ktorú sa delí so Severnou Kóreou, štátom vyvrheľov s jadrovými zbraňami. Z hľadiska obrany to zostáva absolútnou prioritou.

„Máme obavy z provokácie Severnej Kórey,“ povedal mi veľvyslanec, pretože vzťahy sa zhoršovali kvôli vážnej jadrovej hrozbe. „Od začiatku roka vykonali raketové testy a vypustili toľko balistických rakiet, viac ako päťdesiat nábojov balistických rakiet. Niektorí z nich preleteli nad japonským ostrovom a preukázali svoje vojenské schopnosti, aby zasiahli americké mestá. Je to teda vážna výzva a horšie je, že ich rakety môžu niesť jadrové hlavice. Používajú jadrové vydieranie voči Kórei a ďalším susedným krajinám. Je to pre nás vážna bezpečnostná výzva.“

Hoci je Kórea veľmi dobre vyzbrojená proti hrozbe zo severu, zostáva odhodlaná presadzovať nešírenie jadrových zbraní. „Nemáme v úmysle prejsť na jadrovú energiu a USA sa zaviazali poskytnúť Kórei rozšírené odstrašenie vrátane jadrového dáždnika,“ povedal Yoon Soon-gu. Zatiaľ si budeme musieť počkať na oživenie minulých pokusov vybudovať severojužné ekonomické a kultúrne prepojenia.

„Všetko je na programe, ale predtým si myslím, že Severná Kórea by mala ukázať skutočné úmysly podporiť mier na Kórejskom polostrove. Prostredníctvom dialógu a konzultácií by sme mohli nájsť určitú strednú cestu, aby sme neustále pokračovali v zbližovaní so Severnou Kóreou. Zatiaľ sa však zameriavame na vojenskú hrozbu Severnej Kórey.

Táto vojenská hrozba znamená, že hoci znovuzjednotenie zostáva konečným cieľom, akýkoľvek pokrok smerom k postupnej integrácii musí namiesto ozbrojenej konfrontácie počkať na mierové spolužitie. Sen o zjednotení je však stále živý, hoci veľvyslanec uznáva, že niektorých v jeho krajine odrádzajú náklady na znovuzjednotenie s chudobnou Severnou Kóreou.

„Je fér povedať, že určitá časť kórejskej spoločnosti nie je za zjednotenie Kórey. Nie sú pripravení obetovať svoj bohatý životný štýl výmenou za znovuzjednotenie! Ale žili sme pod zjednoteným kráľovstvom viac ako tisíc rokov. Je teda prirodzené, že snívame o zjednotení Kórejského polostrova. Ale prvou úlohou na dosiahnutie znovuzjednotenia je dosiahnuť mierové spolužitie ako prechodný cieľ a potom môžeme prípadne vytvoriť nejaký mechanizmus, ktorý povedie k prípadnému znovuzjednoteniu.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy