Spojte sa s nami

Turecko

„Türkiye poráža infláciu prostredníctvom výroby,“ hovorí turecký minister pokladov a financií

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Dr. Nureddin Nebati (na snímke), minister financií a financií Tureckej republiky bol tento týždeň v Bruseli na sérii kľúčových stretnutí, píše Martin Banks.

26. januára bol v Európskom parlamente na konferencii s názvom: Výzvy a príležitosti pre hospodárske väzby medzi EÚ a Tureckom v období globálnej neistoty, ktorú zorganizoval Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET). Stretol sa aj s Nachom Sánchezom Amorom, europoslancom, spravodajcom výboru AFET pre Türkiye a Olivérom Várhelyim, komisárom EÚ pre susedstvo a rozšírenie, a Paolom Gentilonim, komisárom EÚ pre hospodárstvo.

EU Reporter využil svoju návštevu na to, aby sa ministra spýtal na celý rad otázok, od vojny na Ukrajine až po vzťahy medzi EÚ a Tureckom.

Mohli by ste stručne vysvetliť nový model rastu, ktorý implementujete? Prečo Türkiye potrebuje tento nový model? Ktoré ciele sa plánujú dosiahnuť v rámci modelu?

Türkiye Economy Model (TEM) sa vyznačuje heterodoxným prístupom, ktorý zohľadňuje našu ekonomickú dynamiku a faktory špecifické pre Türkiye. Pri navrhovaní modelu sme brali do úvahy mnohé parametre, ako je vnútorná a vonkajšia dynamika, geo-strategické podmienky, minulé skúsenosti a príležitosti, ktoré vznikli novou globálnou ekonomickou klímou počas a po vypuknutí pandémie Covid-19. Pri prijímaní opatrení na dosiahnutie našich cieľov sa však neodkláňame od zásad slobodného trhového hospodárstva.

TEM sa zameriava na zabezpečenie súčasnej makroekonomickej, finančnej a cenovej stability a na zabezpečenie udržateľného a zdravého rastu našej ekonomiky. Investície, zamestnanosť, výroba a export sú ústrednými bodmi TEM. Zahŕňa politiky, ktoré zvyšujú našu produkciu s pridanou hodnotou a posúvajú Türkiye na vrchol globálnych dodávateľských reťazcov TEM, ktorý bol spustený minulý rok, už dosiahol veľký úspech v oblasti rastu, investícií do strojov a zariadení, zamestnanosti a exportu napriek nepriaznivým globálnym podmienkam. Miera inflácie tiež začala klesať a v najbližších mesiacoch očakávame zrýchlenie tohto trendu. Uvidíme, že zisky dosiahnuté s TEM budú zreteľnejšie v roku 2023 a neskôr a že Türkiye sa bude aj naďalej pozitívne odlišovať od iných krajín v raste, zamestnanosti a exporte v rámci TEM.

Mnohé krajiny sa snažia bojovať proti inflácii zvyšovaním sadzieb. Hoci inflácia v niektorých krajinách začala klesať, teraz čelia riziku recesie. Türkiye na druhej strane nasleduje ekonomický model, ktorý je v rozpore s konvenčnou múdrosťou a zdá sa, že je ochotný akceptovať vysokú infláciu za vysoký rast. Ktorá politika je lepšia? Myslíte si, že Turecko je na tom v porovnaní s týmito krajinami lepšie alebo horšie? 

Reklama

V dôsledku expanzívnej politiky boja proti nepriaznivým ekonomickým účinkom pandémie, obrovskému nárastu cien komodít a narušeniam globálnych dodávateľských reťazcov mnohé krajiny čelili rekordne vysokej miere inflácie. 

V dôsledku toho hlavné centrálne banky ako Fed a ECB začali uplatňovať prísnu menovú politiku a zvyšovali úrokové sadzby, aby bojovali proti inflácii. Najmä zvýšenie úrokových sadzieb Fedu v minulom roku bolo najrýchlejšie za posledných 40 rokov a sadzby dosiahli najvyššiu úroveň za posledných 15 rokov. To malo za následok spomalenie ekonomickej aktivity a zvýšenie pravdepodobnosti recesie.

S tureckým ekonomickým modelom uvádzame do praxe prístup zameraný na človeka v boji proti inflácii. Namiesto sprísňovania krokov, ktoré môžu zvýšiť nezamestnanosť a spomaliť ekonomickú aktivitu, zavádzame politiky, ktoré sa zameriavajú na investície, zamestnanosť, výrobu a export. Napriek všetkým nepriaznivým globálnym podmienkam vidíme, že náš Model začal produkovať svoje výstupy.

Naša ekonomika sa tak pozitívne oddelila od ostatných ekonomík s rastom 9 štvrťrokov po sebe. Investície do strojových zariadení rastú už 12 po sebe nasledujúcich štvrťrokov a export naďalej každý mesiac láme rekordy. 

Pokračujeme v boji proti inflácii opatreniami, ktoré sme zaviedli. V dôsledku normalizácie globálnych cien komodít a dosiahnutej stability výmenného kurzu spolu s príspevkom chránených devízových vkladov spotrebiteľská inflácia v novembri klesla a na konci roka dosiahla 64.3 %. Klesajúci trend inflácie sa v roku 2023 zrýchli.

Čo čaká tureckú ekonomiku v roku 2023? Aké sú podľa vás riziká a príležitosti, ktoré vynikajú?

V roku 2023 neistoty týkajúce sa dodávok zemného plynu v EÚ, opätovné zvyšovanie cien komodít, spomalenie globálneho dopytu a sprísňovanie menovej politiky vo vyspelých krajinách predstavujú riziká poklesu pre globálnu a tureckú ekonomiku. 

Na druhej strane sa usudzuje, že pokračovanie diverzifikácie trhu a produktov v exporte, obmedzený pokles rizika globálnej recesie v poslednom období a blížiaci sa koniec sprísňovania menovej politiky v popredných vyspelých krajinách vďaka zlepšeniu Inflačný výhľad môže tieto riziká zmierniť.

Ďalej budeme pokračovať v podpore investícií, zamestnanosti, výroby a exportu selektívnou úverovou politikou. S prispením silného cestovného ruchu očakávame rast na úrovni 5 percent. 

Okrem toho predpokladáme, že očakávaný výhľad rastu sa pozitívne premietne aj na trh práce a v tomto rámci bude pokračovať trend rastu zamestnanosti.

Očakáva sa, že klesajúci trend inflácie bude pokračovať vďaka pokračujúcej stabilite výmenného kurzu vďaka systému devízových vkladov a makroprudenciálnym opatreniam zavedeným od roku 2022, zlepšeniu očakávaní a poklesu globálnych cien komodít. V roku 2023 predpokladáme, že deficit bežného účtu sa výrazne zníži s poklesom cien komodít a pokračovaním pozitívneho výhľadu príjmov z cestovného ruchu. 

Ďalším významným konceptom je zelená a digitálna transformácia. Aký druh práce sa vykonáva na týchto témach? 

Implementujeme potrebné politiky na dosiahnutie nášho cieľa nulových čistých emisií skleníkových plynov do roku 2053. Spolupracujeme s odvetviami na pretvorení výroby a investícií na zelenú transformáciu a podporujeme naše spoločnosti komplexnými stimulmi. Zvyšujeme energetickú efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie vo výrobných procesoch. Na druhej strane podporujeme rozvoj udržateľného finančného ekosystému. Najvýznamnejšími krokmi, ktoré sme v tejto oblasti podnikli, je „Rámcový dokument udržateľného financovania“, ktorý bol zverejnený v novembri 2021. 

Zelenú transformáciu nemožno oddeliť od digitalizácie. Zelené a digitálne ciele sa navzájom dopĺňajú a nazývajú sa dvojitým prechodom. Využitie potenciálu digitálnej transformácie je kľúčom k dosiahnutiu ekologických cieľov. Z tohto dôvodu posilňujeme našu digitálnu infraštruktúru a podporujeme súkromný sektor, aby do svojich obchodných procesov integroval nové technológie, ako sú veľké dáta, umelá inteligencia a internet vecí.

Keď hodnotíte schému devízových vkladov, ktorú ste zaviedli na stabilizáciu výmenného kurzu, prevažujú výhody alebo náklady? 

V období, keď sme uviedli do praxe schému chránených devízových vkladov, došlo k vážnemu zvýšeniu volatility výmenného kurzu, čo nebolo kompatibilné s makroekonomickou dynamikou Türkiye ovplyvňujúcou aj reálny sektor. 

Koncom roka 2021 sme zaviedli schému chránených devízových vkladov, aby sme zabránili tejto nestálosti, ktorá dosiahla bod, ktorý ohrozuje našu finančnú stabilitu, a uspeli sme. Tento nástroj zohral dôležitú úlohu pri podpore úspor tureckých lír, ktoré sú jedným z hlavných pilierov tureckého ekonomického modelu. Systém chránených devízových vkladov vyvolal veľký záujem našich občanov a jeho náklady na náš rozpočet boli obmedzené. 

Mnohé ekonomiky, vrátane hlavných obchodných partnerov Türkiye, čelia riziku spomalenia a recesie. Ako táto situácia ovplyvní rast Turecka, ktoré využíva model rastu orientovaný na export? Boli tieto riziká plne zohľadnené pri stanovovaní cieľov v strednodobom programe? 

Globálna ekonomika prešla ťažkým obdobím spôsobeným pandémiou, finančným sprísnením a geopolitickým napätím. Okrem toho sa postupne zvyšovali očakávania recesie zo začiatku druhej polovice minulého roka.

Hoci existujú riziká, v očakávaní recesie sa zaznamenali zlepšenia, keďže ceny komodít klesali a inflácia, ktorá dosiahla svoj vrchol vo vyspelých ekonomikách, začala klesať.

Pokiaľ ide o export Türkiye, podiel Európskej únie na celkovom exporte Türkiye sa pohybuje okolo 40 percent.

Spomalenie rastu nášho hlavného obchodného partnera môže priamo ovplyvniť náš export. Očakáva sa však, že vďaka rôznorodosti trhu a produktov, ktoré sme dosiahli za posledných dvadsať rokov, bude tento efekt obmedzený. 

Okrem toho, využitím výhodných aspektov a dodávateľských reťazcov Türkiye, ktoré boli preformované v období po pandémii, sme v roku 254.2 zvýšili náš export na rekordnú úroveň 2022 miliárd dolárov, v súlade s MTP. Okrem toho podiel Türkiye na svetovom exporte prekročil 1 percento.

Ukazovatele fiškálnej disciplíny, ako napríklad maastrichtské kritériá, ktoré boli v minulosti veľmi zdôrazňované, boli od globálnej krízy v roku 2008 odsúvané do úzadia. Türkiye si však neustále udržiava nízky rozpočtový deficit a stav dlhu v pomere k HDP. Myslíte si, že fiškálna disciplína opäť získa svoju popularitu? 

Fiškálna disciplína bola vždy jedným zo základných pilierov úspechov tureckej ekonomiky. Vďaka fiškálnemu priestoru sa Türkiye podarilo rýchlo zotaviť z vonkajších šokov a pozitívne sa odkloniť od ostatných ekonomík. 

V roku 2022, hoci na celom svete panovali ťažké ekonomické podmienky, odhadujeme, že rozpočtový deficit v pomere k HDP bude 1 percento a primárny prebytok k HDP bude 1.2 percenta. Vďaka fiškálnej disciplíne a efektívnej výpožičnej politike sa pomer dlhu verejnej správy definovaných v EÚ k HDP v treťom štvrťroku 7 znížil o 34.8 bodov na 2022 percenta zo 41.8 percenta v roku 2021. Tento pomer je výrazne pod maastrichtskými kritériami 60 percent a priemer EÚ 85.1 percenta. 

V čase, keď centrálne banky vo vyspelých krajinách sprísňujú menovú politiku a do popredia sa dostávajú obavy z recesie, čo je podľa vás najzraniteľnejšia oblasť tureckej ekonomiky? 

V roku 2022, keď geopolitické riziká vzrástli a inflácia sa stala globálnym problémom, mnohé krajiny, najmä centrálne banky vyspelých krajín, bojovali s infláciou zvyšovaním úrokových sadzieb. Výsledné posilnenie amerického dolára v dôsledku agresívneho zvyšovania úrokových sadzieb FEDom zvyšuje tlak na výmenné kurzy a spôsobuje odliv kapitálu z finančných trhov.

Aby sme minimalizovali dopad tohto vývoja na ekonomiku, zaviedli sme sériu opatrení na zabezpečenie finančnej stability, najmä podporou úspor v tureckej líre pomocou devízových chránených vkladových účtov v rámci tureckého ekonomického modelu. 

Türkiye dosiahlo významný úspech v sektore cestovného ruchu po pandémii COVID-19. Aké sú vaše očakávania v oblasti cestovného ruchu v nasledujúcom období? Myslíte si, že si Türkiye udrží tieto úspechy? Môžeme získať vaše hodnotenia?

V sektore cestovného ruchu, ktorý bol v celosvetovom meradle negatívne ovplyvnený pandémiou COVID-19, Türkiye vykázalo ohromné ​​zotavenie nad svetovým priemerom. V tomto období zaznamenalo Turecko najrýchlejšie oživenie spomedzi európskych krajín.

Napriek rusko-ukrajinskej vojne táto silná obnova v tureckom sektore cestovného ruchu pokračovala aj v roku 2022. Úsilie zabezpečiť produktovú a trhovú rozmanitosť v cestovnom ruchu významne prispelo k úspechom tureckého sektora cestovného ruchu. Vďaka propagačnému a marketingovému úsiliu prejavili európski turisti, najmä nemeckí a britskí návštevníci, v roku 2022 veľký záujem o Türkiye. Okrem toho pokračujeme v intenzívnych propagačných a marketingových aktivitách pre krajiny Perzského zálivu, ako sú Katar a Spojené arabské emiráty, ktorých návštevníci majú vysokú výdavky na cestovný ruch na obyvateľa.

Očakávame, že v roku 2022 prekonáme turistické rekordy z roku 2019, ktorý je známy ako zlatý rok tohto sektora s príjmami z cestovného ruchu vo výške 46 miliárd USD a 51.5 milióna návštevníkov. Zvýšili sme naše ciele v oblasti cestovného ruchu na rok 2023. Naším cieľom je dosiahnuť príjmy vo výške 56 miliárd USD a 60 miliónov návštevníkov.

Aké sú dôsledky súčasnej regionálnej a globálnej dynamiky, najmä vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, na vzťahy medzi Tureckom a EÚ?

Vzťahy medzi Tureckom a EÚ boli vždy formované regionálnymi a globálnymi zmenami, ako aj vnútornou dynamikou strán. Naše bilaterálne vzťahy s EÚ sú plné príkladov tohto javu. Ľudstvo sa nachádza v prechodnom období, v ktorom na globálnej úrovni zažíva veľké transformácie. V posledných rokoch sa k zmene pomeru síl, ktorá je od konca studenej vojny čoraz zreteľnejšia, pridali aj nové výzvy, ako sú ekonomické problémy, migrácia, terorizmus, regionálne konflikty a klimatické zmeny. 

EÚ, ktorá bola zasiahnutá množstvom týchto kríz, sa pokúsila predefinovať a zmeniť svoju pozíciu globálne. Napokon, rusko-ukrajinská vojna bola pre EÚ dôležitou skúškou.

Vojna priniesla koncept geopolitiky do popredia, umožnila lepšie vidieť kľúčovú úlohu NATO v bezpečnosti Európy a paralelne a opäť odhalila dôležitosť Türkiye pre EÚ. Kým výzvy vojny sa sústreďujú na otázky ako bezpečnosť a obrana, hospodárstvo, migrácia, energetika a potravinová bezpečnosť, Turecko patrí medzi krajiny, ktoré môžu EÚ vo všetkých týchto oblastiach najviac prispieť. V skutočnosti sú od začiatku vojny napomáhajúca úloha našej krajiny pri mierových rokovaniach medzi dvoma stranami, ako aj jej snahy o vývoz obilia a výmenu zajatcov najkonkrétnejšími príkladmi dôležitosti Turecka pre mier a mier na kontinente. blahobytu.

Všetky globálne a regionálne výzvy vrátane rusko-ukrajinskej vojny nútia EÚ k väčšej spolupráci a inkluzívnosti a k ​​radikálnej zmene vo svojich základných politikách, najmä v politike rozširovania. Na tomto kritickom prahu sú vzťahy medzi Tureckom a EÚ jednou z najdôležitejších skúšok EÚ. Türkiye bolo vždy neoddeliteľnou súčasťou Európy a kotvisko v EÚ vždy prinášalo pozitívne zisky. Preto je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým odstrániť prekážky brániace členstvu Türkiye v EÚ. Nielen pre Turecko a EÚ, ale aj pre oveľa širšiu geografiu je životne dôležité, aby nepremeškali túto historickú príležitosť a nadviazali spoluprácu pri riešení spoločnej výzvy

Ako možno zlepšiť obchodné vzťahy medzi Tureckom a EÚ? Aký je súčasný stav modernizácie UK?

Colná únia (CÚ) je od roku 1996 základným kameňom hospodárskej a obchodnej integrácie medzi EÚ a Tureckom. 

V súčasnosti je EÚ najväčším obchodným partnerom Turecka a Türkiye je 6. najväčším obchodným partnerom EÚ. Podiel EÚ na celkovom exporte Turecka sa v roku 40.5 realizoval ako 103.1 percenta (25.6 miliardy dolárov), zatiaľ čo podiel EÚ na našom celkovom dovoze bol 93.3 percenta (2022 miliardy dolárov). priame zahraničné investície v Türkiye boli 2022 percent (okrem nákupov nehnuteľností). Turecké firmy sú dobre integrované do hodnotových reťazcov EÚ a zlepšujú konkurenčnú pozíciu priemyslu EÚ. Zelená a digitálna transformácia, ako aj význam silných hodnotových reťazcov v období po pandémii opätovne potvrdzujú potrebu, aby Turecko a EÚ posilnili svoje hospodárske väzby, a preto nalieha na modernizáciu colnej únie.

S vývojom ekonomického prostredia a výrazným rastom obchodu medzi EÚ a Tureckom sa súčasná colná únia stala menej vybavená na to, aby zvládla súčasné výzvy v oblasti obchodnej integrácie. Asymetrická štruktúra CU sa navyše stala vážnym problémom, ktorý bráni riadnemu fungovaniu CU a potenciálu obchodu medzi Tureckom a EÚ.

Je teda zrejmé, že ani EÚ, ani Türkiye nevyužívajú plný potenciál existujúcej colnej únie. V tejto súvislosti Türkiye a EÚ dosiahli v roku 2014 spoločnú dohodu o aktualizačnom balíku s cieľom odstrániť štrukturálne problémy vyplývajúce z vykonávania colnej únie a rozšíriť ju na nové oblasti, ako je verejné obstarávanie, služby a ďalšie koncesie v oblasti poľnohospodárskych produktov s cieľom využiť potenciál bilaterálneho obchodu.

Nová colná únia bude obojstranne výhodným procesom a podporí bilaterálny obchodný potenciál a ďalšiu hospodársku integráciu v súlade so Zelenou dohodou EÚ v období po pandémii. Keďže náklady na meškanie na rokovania budú pre obe strany príliš drahé, vyzývame EÚ, aby rokovania začala čo najskôr. 

Ako je známe, Green Deal bol prijatý v roku 2019. Mohli by ste v tejto súvislosti poskytnúť informácie o aktivitách Türkiye?

Boj proti klimatickým zmenám a ich účinkom je pre nás prioritou a vzhľadom na túto naliehavosť Türkiye v posledných rokoch zrýchlilo svoje úsilie o ekologickú transformáciu. 

Türkiye oznámilo svoj čistý nulový cieľ na rok 2053 a zverejnilo svoj vlastný komplexný akčný plán na uľahčenie prechodu na zelené, udržateľné a zdrojovo efektívne hospodárstvo. 

Veľký význam prikladáme realizácii zelenej transformácie v našom bankovom sektore, ktorý je jedným zo silných pilierov našej ekonomiky. Okrem toho pokračuje naše úsilie o rozvoj národnej zelenej taxonómie. Taxonómia spustí používanie ekologických finančných nástrojov a ochráni investorov pred rizikom greenwashingu. Aj v tejto oblasti musíme zintenzívniť spoluprácu. 

Rada pre kapitálové trhy tiež oznámila od februára 2022 „Nástroj zeleného dlhu, nástroj udržateľného dlhu, certifikát zeleného prenájmu, Sprievodca certifikátom udržateľného prenájmu“. rýchlo rastúci trh zelených dlhopisov. Okrem toho sme v decembri 2021 oznámili náš strategický plán udržateľného bankovníctva.

V tomto procese tiež pozorne sledujeme Európsku zelenú dohodu a legislatívny balík Fit-for-55 s cieľom zachovať a posilniť dlhodobo etablované hodnotové reťazce medzi Tureckom a Európou vo vysoko transformatívnom prostredí. 

Chcel by som zdôrazniť, že pokračujúce úsilie o spoluprácu medzi EÚ a Tureckom v súvislosti so Zelenou dohodou sa vysoko oceňuje. V skutočnosti musíme zintenzívniť našu spoluprácu v tejto oblasti, a to nielen preto, aby sme spojením našich síl prispeli k celosvetovému úsiliu o zmiernenie zmeny klímy, ale aj aby sme zabezpečili riadne fungovanie existujúceho preferenčného obchodného režimu medzi Tureckom a EÚ. 

Ako by ste súhlasili, medzi prvkami európskej zelenej dohody bude mať významný vplyv na fungovanie obchodu medzi Tureckom a EÚ mechanizmus na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM) a akčný plán obehového hospodárstva, čo ovplyvní hospodárske subjekty oboch strán. 

Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné, aby sa Türkiye podieľalo na rozhodovacích mechanizmoch EÚ v oblastiach, ktoré priamo súvisia s fungovaním colnej únie, ako je CBAM a iniciatíva za udržateľný produkt v rámci akčného plánu obehového hospodárstva. Na zabezpečenie toho sú potrebné pravidelnejšie a častejšie mechanizmy technickej spolupráce. 

Využijúc túto príležitosť, z finančného hľadiska, mi dovoľte vyjadriť otázku, ktorá má pre Türkiye veľký význam, pokiaľ ide o návrh a implementáciu CBAM. Ako dobre viete, komplexný proces zelenej transformácie, ktorý nás čaká, si vyžaduje značné finančné zdroje. Pre inkluzívnosť je rozhodujúci najmä prístup MSP k cenovo dostupnému financovaniu. Preto, ako kandidátska krajina a partner colnej únie, zostáva pre nás pridelenie finančných prostriedkov CBAM, ktoré sú výsledkom obchodu s Tureckom, späť do úsilia našej krajiny o zelenú transformáciu vysokou prioritou. Takýto prístup by bol tiež viac v súlade so zásadou spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných spôsobilostí, ktorá je zakotvená v Parížskej dohode.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy