Spojte sa s nami

Ukrajina

Šieste miesto Rakúska v štruktúre investícií na Ukrajine je dobrým príkladom toho, ako naše podnikanie môže spolupracovať po skončení vojny

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Rozhovor s Vitalijom Kropachovom, ukrajinským podnikateľom a majiteľom skupiny spoločností Ukrdoninvest.

Novinár: Ďakujem vám, že ste si našli čas na tento rozhovor. Téma našej konverzácie je povojnová obnova Ukrajiny. Ako sa dnes cíti ukrajinský biznis? Najmä podnikanie, ktoré nie je obmedzené na jeden podnik alebo jednu oblasť činnosti.

Vitalij Kropachov: Kvôli vojne a procesom, ktoré ju sprevádzajú, jasne vidíme pokles tempa ekonomického rozvoja. Stalo sa prakticky nemožné robiť plány rozvoja, ktoré zvyčajne robí akýkoľvek podnik. Veľký počet veľkých priemyselných podnikov sa zastavil. Firmy nemajú dostatok elektriny, plynu ani vody. K tomu sa pridáva problém s odlivom ľudí, ktorý je akútny najmä v oblastiach, kde prebiehajú aktívne bojové operácie alebo ktoré takéto územia hraničia. Mnoho ukrajinských spoločností sa bojí investovať do rekonštrukcie a rozvoja svojich podnikov. Ako dlho však tento trend potrvá, závisí výlučne od trvania vojny. Keď sa vojna skončí, podniky budú mať šancu prehodnotiť svoje plány rozvoja a začne sa ekonomický rast.

- Čo sa dnes stane s vašimi podnikmi? Zostávajú nečinní?

Niektoré podniky stoja, niektoré sú na okupovanom území. Napríklad v Kreminne sme vyvíjali podnik na výrobu plynu, ale dnes je Kreminna v aktívnej bojovej zóne.

- Do akej miery môžete dnes ako podnikateľ plánovať prevádzku svojich podnikov po vojne?

Teoreticky je to možné. Keď poznáme naše aktíva, stupeň zničenia našich podnikov a všeobecné trendy v našom odvetví, chápeme, koľko dodatočných investícií musíme urobiť, aby sme ich dostali na predvojnovú úroveň. Vážnejší problém, s ktorým sa dnes stretáva mnoho firiem, stále vidím nie v investíciách, ale v odleve pracovnej sily. Veľa ľudí Ukrajinu opustilo a vláda bude mať vážnu úlohu stimulovať ich návrat. A vôbec, z hľadiska investícií sme sa nezastavili ani na minútu, pretože odvetvia, v ktorých pracujeme, si vyžadujú neustály rozvoj – ak sa zastavíme dnes, tak o rok nezačneme.

Reklama

- Hovoríte teraz o ťažbe uhlia?

Uhoľný priemysel je jedným z nich. Máme projekty, ktoré nedokážeme technicky zastaviť. Hoci sú blízko aktívnej bojovej zóny. V každom prípade je však investovanie dlhodobý proces.

- Ak hovoríme o ukrajinskej ekonomike ako celku, kde by sme mali začať s jej oživením?

Ak hovoríme o ekonomike ako celku, prvé, čo bude potrebné, je začať s lacným finančným zdrojom. Lacný európsky zdroj. Myslím tým pravidlá, diskontné sadzby, úrokové sadzby úverov, ktoré dnes existujú v európskych krajinách. Potom je potrebné obnoviť infraštruktúru. Počnúc energetickou infraštruktúrou, ktorej každý deň hrozí zničenie. Dokonca práve teraz, keď hovoríme, bola na celej Ukrajine vyhlásená letecká pohotovosť. A cieľom útoku by mohla byť opäť infraštruktúra. Dnes je veľký nedostatok energetických zdrojov. A bude potrebné vytvoriť novú formu, nový systém distribúcie a výroby energie na Ukrajine. Je to jednoznačné. A ďalším krokom je zvýšenie domácej produkcie plynu a ropy. Je to potreba nového vládneho prístupu k zmene colných sadzieb, pravidiel poskytovania úverov. Na Ukrajine sú veľké overené zásoby plynu a ukrajinská ekonomika si ich vie v plnej miere zabezpečiť. Existujú aj veľké nevyvinuté alebo, povedzme, nie celkom správne vyvinuté zásoby ropy.

 Inými slovami, jednou z úloh hospodárskej obnovy je nezávislosť od dovozu energie, najmä na trhu s plynom, kde bolo Rusko doteraz dôležitým dodávateľom?

Áno, máte pravdu a rovnakú situáciu vidíme aj na trhu s ropnými produktmi. Minulý rok sme mali nedostatok benzínu a nafty. Boli tam obrovské rady. Potom sa nám však podarilo zvýšiť dodávky ropných produktov z iných krajín a situácia sa trochu znormalizovala. Dokonca sme dostali ropné produkty z Rakúska, čo sa nikdy predtým nestalo. A mnohé ďalšie krajiny Európy nám dali svoju tranzitnú kapacitu a začali po prvý raz dodávať ropné produkty na Ukrajinu.

Ktoré odvetvia ukrajinského hospodárstva majú najväčšie šance na modernizáciu? A to nehovorím o obnove alebo identickej rekreácii toho, čo bolo predtým, ale o možnosti modernizácie.

Keď už hovoríme o modernizácii, mali by sme začať zmenou samotného prístupu zahraničných spoločností k investíciám. Historicky nastala situácia, keď prioritnými sektormi pre investície na Ukrajine boli suroviny. Inými slovami odvetvia s nízkou pridanou hodnotou a nedostatkom hĺbkového spracovania. Ukrajina má veľké zásoby surovín, ale rozvoj takýchto odvetví len málo prispeje k posilneniu jej konkurencieschopnosti. Spomeňte si napríklad na to, aké veľké objemy dreva sa vyviezli z Ukrajiny, a to vo forme surovín, reziva a nie finálneho produktu. Musíme rozvíjať export nesurových materiálov. Vytváranie technologických parkov sa môže stať schémou rozvoja odvetví, ktoré môžu priniesť produkt s vysokou pridanou hodnotou. Napríklad pred časom sme spolu s talianskymi partnermi zvažovali možnosť modernizácie záporožskej hlinikárne. A ako najefektívnejší projekt jeho modernizácie sa ukázal variant, keď bol závod doplnený o technologický park. V tomto prípade by závod vyrábal primárny hliník av rámci technoparku by sa z neho vyrábali diely s vysokou pridanou hodnotou. V našom prípade by to boli autodiely. Takýchto príkladov je v Rakúsku veľa. Vyrábate napríklad prevodovky pre celý svet.

- Akú úlohu môžu zohrať zahraniční podnikatelia, ktorí investujú do ukrajinskej ekonomiky pri jej oživení?

V každom prípade, historicky Ukrajina vždy stabilne priťahovala zahraničné investície. Po začiatku vojny došlo k pochopiteľnému poklesu ich objemu, no podľa ministerstva financií už v druhom štvrťroku minulého roka tento pokles vystriedal rast. A na konci roka sme mali kladnú bilanciu investícií. Mimochodom, chcem podotknúť, že Rakúsko je šiesta najväčšia krajina z hľadiska investičných projektov. Je zaujímavé, že nižšie (10. miesto) sú aj také krajiny ako Poľsko, ktoré Ukrajine od začiatku vojny poskytlo obrovskú pomoc. Náš vzťah s rakúskymi spoločnosťami je dobrým príkladom toho, ako môže biznis spolupracovať po skončení vojny.

- Potrebuje Ukrajina dodatočné zahraničné investície na rýchlejšie obnovenie hospodárskeho rastu po vojne? Príklad Grécka ukazuje, že zahraničné investície majú svoje plusy aj mínusy. Odborníci poznamenali, že po finančnej kríze v Grécku skončila veľká časť tamojšej ekonomiky v rukách zahraničných investorov. Ak získajú príliš veľkú kontrolu nad ekonomikou krajiny, môže to spomaliť jej ekonomický rast.

Situácia na Ukrajine je trochu iná. Príchod európskych investorov rozhodne znamená stabilitu vo vnútri krajiny. Ak sú na Ukrajine európske peniaze, sú už zárukou podpory, vrátane vojnových a mierových otázok. Model "my vám dávame svoje peniaze, svoje problémy si riešite sami" nám nevyhovuje. Ukrajina sa usiluje o členstvo v EÚ, chce sa do nej integrovať. EÚ je veľká rodina, kde sú všetci zjednotení a prepojení. Preto potrebujeme vaše technológie, potrebujeme spoločné podniky s európskymi spoločnosťami. Dostať sa na úplne inú ekonomickú úroveň a zabezpečiť tak bezpečnosť Ukrajiny z vojenského hľadiska, ako aj jej konkurencieschopnosť na úrovni Európy a celého sveta. Imponuje mi prístup európskych firiem. Ide o partnerský vzťah a mnohé európske a rakúske spoločnosti majú partnerské spoločnosti po celom svete. Túto skúsenosť máme aj my. Založili sme spoločný podnik s čínskou spoločnosťou Sany Group a viem, že táto spoločnosť spolupracuje aj s rakúskym Palfingerom.

- Spomenuli ste čínsku spoločnosť s názvom Sany Group. V akých oblastiach spolupracujete?

Spolupráca so Sany Group je spolupráca pri výrobe banských zariadení. Táto spoločnosť vyrába aj zariadenia pre stavebníctvo a výrobu veternej energie.

- Spomenuli ste veternú generáciu. Máte záujem o investície do alternatívnych zdrojov energie?

Áno, máme záujem o takéto investície a časom sa táto oblasť na Ukrajine bude aktívne rozvíjať. Ale, bohužiaľ, dnes je v skutočnosti nemožné zapojiť sa do alternatívnej energie na Ukrajine. Väčšina výrobcov ani neuvažuje o aplikáciách na výrobu takýchto zariadení, najmä na využitie veternej energie, a jej dodávke do našej krajiny. Plus negatívnym dopadom je neschopnosť plne využiť možnosti čiernomorských prístavov. To isté možno povedať o slnečnej energii v dôsledku poškodenia elektrického vedenia. Veterná a solárna energia sa rozhodne môže stať 100% alternatívou k tradičným zdrojom energie, ale postaviť dnes na Ukrajine takúto elektráreň je problematické. A ak sa nám ho aj podarí postaviť, bude problém dodávať energiu aj spotrebiteľom. Aj keď je v ukrajinskom energetickom systéme nedostatok energie.

- Ale plánujete do nich v budúcnosti investovať?

Na Ukrajine je dnes niekoľko projektov veterných elektrární, ktoré by sa dali postaviť. V pokojnejších západných regiónoch sa momentálne pracuje na zbieraní informácií, analýze možností, vývoji projektov. Musíte však pochopiť, že aj v najvyspelejších krajinách Európy trvá výstavba veterných elektrární najmenej dva roky. Som si istý, že tento sektor sa bude aktívne rozvíjať po skončení vojny, ale zatiaľ je takáto výstavba nepravdepodobná z dôvodu jednoduchej logistiky dodávky. Náročná dodávka znamená výrazné zvýšenie nákladov na vyrobenú energiu, najmä v porovnaní s tým, čo sa dá postaviť v EÚ. Zároveň, ak hovoríme o našej skupine firiem, máme projekt veternej farmy, ktorú začneme stavať hneď po vojne. Kúpili sme aj sieť elektronabíjacích staníc. Budú vybavené najvýkonnejšími 350-kilowattovými nabíjacími jednotkami vozidiel v Európe. Prvé stanice plánujeme nainštalovať už tento mesiac. Tento projekt sa začne v Kyjeve.

- Vráťme sa k otázkam o politike. Ak porovnáte štátnu politiku pred vojnou a po nej, čo sa musí na štátnej úrovni zmeniť, aby sa ekonomika rozvíjala?

Môžeme parafrázovať zlaté Churchillove slová: "V krajine, ktorá je vo vojne, sa nikdy nebudem vyjadrovať k svojej vláde. Sú niektoré veci, o ktorých sa nediskutuje. Či sa to niekomu páči alebo nie. Zelenskij je prezidentom krajiny vo vojne." Kto robí všetko, čo je v jeho silách, aby priblížil víťazstvo. Neviem, kedy sa vojna skončí, ale všetci budeme podporovať politiku, ktorú dnes vláda presadzuje.

- A ak hovoríme o ukrajinskej ekonomike všeobecnejšie? Stačí porovnať ekonomiku Ukrajiny pred vojnou a po jej začatí? Koniec koncov, Ukrajina už prešla množstvom reforiem súvisiacich s túžbou vstúpiť do EÚ. Čo je potrebné pre jeho ďalší rozvoj?

V prvom rade, aby sa hospodárstvo rozvíjalo, vojna musí skončiť; bez toho ukrajinská ekonomika nezačne fungovať. Po druhé, Ukrajina musí čo najskôr splniť požiadavky stanovené v dohode o pridružení EÚ. Je to o týchto siedmich bodoch, ktoré všetci poznáme a o ktorých toľko hovoríme. A napokon, po alebo na ceste do EÚ musí mať Ukrajina spravodlivý prístup na európsky trh. Je to obzvlášť dôležité, pretože v celosvetovom meradle už každý videl kľúčovú úlohu Ukrajiny v zásobovaní obilím a potravinami. V tejto súvislosti je veľmi zaujímavý príklad Rakúska, ktoré si samo zabezpečuje 91 % potravín. A predsa aj v predvojnových časoch existovali dodávky poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny do takejto krajiny.

- Ako kontrolovať finančné prostriedky, ktoré budú pridelené Ukrajine? Postačujú na tento účel tradičné metódy kontroly? V rámci EÚ sa zvažovalo niekoľko možností vrátane vytvorenia novej agentúry zo strany Ukrajiny posilnenej dozornou radou, v ktorej by boli zástupcovia EÚ.

Táto otázka má určité pozadie. Je dnes Ukrajina členom NATO? De iure nie, de facto áno. Podľa počtu výzbroje, ktorú dostaneme, podľa noriem, na ktoré naša armáda prechádza, sme v skutočnosti už členom NATO. A ďalší rozvoj Ukrajiny si bez NATO nevieme predstaviť. Na takéto pristúpenie však existujú prísne postupy. Existujú pravidlá a tie sa musia dodržiavať. Je Ukrajina už členom EÚ? Zatiaľ nie, ale aj tak tam budeme, je to len otázka času. Dokáže sa dnes Ukrajina zotaviť sama? Určite nie. Potrebuje pomoc, a to aj zo strany EÚ. Prečo by sme sa teda mali báť kontroly EÚ, ak sami chceme byť jej súčasťou? Kontrola nad využívaním financií je z vašej strany rovnako veľká ako vojenská, finančná alebo humanitárna pomoc. A pokiaľ ide o technické aspekty, podľa môjho názoru by takáto kontrola mala byť vykonávaná v rámci jedného orgánu. V tejto veci by krajiny EÚ mali ísť ako jeden blok, nie oddelene. Tak ako nám pomáhajú bojovať, pomáhajú nám so zbraňami, rovnako by mali rozhodovať o financiách a kontrole.

- Tradične, keď EÚ prideľuje prostriedky, zároveň požaduje naplnenie reforiem. Je táto možnosť vhodná pre Ukrajinu?

Ukrajina celé posledné roky deklarovala túžbu stať sa súčasťou EÚ. To je dôvod, prečo vytvorenie štátneho orgánu, ktorý bude kontrolovať použitie prostriedkov, povedať, aké mechanizmy sú potrebné v súdnom systéme, presadzovaní práva, médiách - to je veľká výhoda pre Ukrajinu. Dostaneme sa preč od vnútorných korupčných škandálov. Budeme mať model, v ktorom sa rýchlejšie staneme Európou. A Európa nie v geografickom zmysle, ale v mentálnom zmysle. Určite to urýchli náš integračný proces. Vytvorenie jednotného orgánu nám navyše umožní efektívnejšie vykonávať kontrolu a neutápať sa v detailoch. Keď je každý za niečo zodpovedný, nebude poriadok. Cestu do EÚ chceme prekonať čo najrýchlejšie a na urýchlenie tohto procesu je hlavným faktorom mentalita.

- Spomenuli ste, že problémom ekonomického rastu je veľký počet ľudí, ktorí odišli z Ukrajiny. Čo treba urobiť, aby sa ľudia vrátili domov?

Sociologické údaje o tom, aké percento ľudí, ktorí odišli z Ukrajiny, sú ochotní vrátiť sa domov, sú dosť nespoľahlivé. Týchto ľudí možno rozdeliť do mnohých rôznych skupín – ľudí z oblastí, kde sa aktívne bojuje. Ľudia z pokojnejších oblastí, ktorí chceli mať svoje deti a rodiny v bezpečí. Ľudia, ktorí prišli o domov a nemajú kde bývať. Čo možno urobiť, aby sme ich priviedli späť? Po prvé, zabezpečiť takýmto ľuďom bývanie. Po druhé, poskytnite im prácu. Z našej strany sme už napríklad začali vyvíjať takéto riešenia. Našou myšlienkou je vytvárať obytné komplexy s výrobnými cyklami. Nielen priviesť ľudí späť, ale poskytnúť im prácu. Náš pilotný projekt sa spustí v regióne Kyjeva, ale takéto komplexy môžu byť spustené po celej krajine. Krajina nemôže čakať a jej ekonomika sa musí rozvíjať. Dnes je teda čas urobiť niečo v oblastiach, kde nie sú aktívne vojenské operácie.

- A samostatná otázka o vašom televíznom kanáli. Kedy sa začne vysielať?

Kanál začína vysielať 1. februára. Zatiaľ čo našu žiadosť posudzuje Národná rada pre televízne a rozhlasové vysielanie, kanál bude vysielať celoukrajinský spravodajský maratón „United News“ iba v digitálnom formáte. A po opätovnom vydaní licencie začne kanál pod logom Ukraine World News a rozšíri svoje vysielanie na satelit.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy