Spojte sa s nami

Uzbekistan

Uzbekistan prispôsobuje protiteroristickú stratégiu moderným hrozbám

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Vedúci oddelenia Inštitútu pre strategické a medziregionálne štúdie (ISRS) prezidenta Uzbekistanu Timur Achmedov hovorí, že uzbecká vláda sa riadi zásadou: je dôležité bojovať proti príčinám, ktoré spôsobujú, že občania sú náchylní k teroristickým ideológiám.

Podľa experta problém boja proti terorizmu počas pandémie nestráca na význame. Naopak, epidemiologická kríza bezprecedentného rozsahu, ktorá zasiahla celý svet a zasiahla všetky sféry verejného života a hospodárskej činnosti, odhalila množstvo problémov, ktoré vytvárajú úrodnú pôdu pre šírenie myšlienok násilného extrémizmu a terorizmu.

Pozoruje sa rast chudoby a nezamestnanosti, zvyšuje sa počet migrantov a nútených migrantov. Všetky tieto krízové ​​javy v hospodárstve a spoločenskom živote môžu zvyšovať nerovnosť a vytvárať riziká zhoršenia konfliktov sociálnej, etnickej, náboženskej a inej povahy.

HISTORICKÝ RETROSPEKTÍV

Nezávislý Uzbekistan má svoju vlastnú históriu boja proti terorizmu, kde šírenie radikálnych myšlienok po získaní nezávislosti bolo spojené s ťažkou sociálno-ekonomickou situáciou, vznikom ďalších semenísk nestability v regióne, pokusmi o legitimizáciu a upevnenie moci prostredníctvom náboženstva.

Súčasne formovanie radikálnych skupín v Strednej Ázii do veľkej miery uľahčila masová ateistická politika uskutočňovaná v ZSSR sprevádzaná represiami proti veriacim a tlakom na nich. 

Následné oslabenie ideologických pozícií Sovietskeho zväzu koncom 1980. rokov a liberalizácia spoločensko-politických procesov prispeli k aktívnemu prieniku ideológie do Uzbekistanu a ďalších krajín strednej Ázie prostredníctvom zahraničných emisárov rôznych medzinárodných extrémistických centier. To stimulovalo šírenie fenoménu netypického pre Uzbekistan - náboženského extrémizmu zameraného na narušenie medzináboženskej a etnickej harmónie v krajine.

Reklama

V počiatočnej fáze nezávislosti sa však Uzbekistan, ktorý je mnohonárodnou a konfesijnou krajinou, kde žije viac ako 130 etnických skupín a existuje 16 vyznaní, vybral jednoznačnou cestou budovania demokratického štátu založeného na princípoch sekularizmu.

Tvárou v tvár rastúcim teroristickým hrozbám vyvinul Uzbekistan svoju vlastnú stratégiu s prioritou bezpečnosti a stabilného rozvoja. V prvej fáze vývoja opatrení sa hlavná pozornosť sústredila na vytvorenie systému administratívnej a trestnej reakcie na rôzne prejavy terorizmu, vč. posilnenie regulačného rámca, zlepšenie systému orgánov činných v trestnom konaní, podpora efektívnej správy súdnictva v oblasti boja proti terorizmu a jeho financovania. Ukončili sa aktivity všetkých strán a hnutí požadujúcich protiústavnú zmenu štátneho systému. Potom sa väčšina týchto strán a hnutí dostala do ilegality.

Krajina čelila medzinárodnému terorizmu v roku 1999, vrchol teroristických aktivít bol v roku 2004. 28. a 1. apríla 2004 teda došlo k teroristickým činom v mestách Taškent, Bukhara a Taškent. 30. júla 2004 došlo v Taškente k opakovaným teroristickým útokom na veľvyslanectvá USA a Izraela, ako aj na Generálnej prokuratúre Uzbeckej republiky. Ich obeťami sa stali okoloidúci a strážcovia zákona.

Niekoľko Uzbekov sa navyše pripojilo k teroristickým skupinám v susednom Afganistane, ktoré sa neskôr pokúsili napadnúť územie Uzbekistanu s cieľom destabilizovať situáciu.

Alarmujúca situácia si vyžadovala okamžitú reakciu. Uzbekistan predložil hlavné iniciatívy kolektívnej regionálnej bezpečnosti a vykonal rozsiahlu prácu na vytvorení systému na zabezpečenie stability v spoločnosti, štáte a regióne ako celku. V roku 2000 bol prijatý zákon Uzbeckej republiky „O boji proti terorizmu“.

Výsledkom aktívnej zahraničnej politiky Uzbekistanu bolo uzavretie niekoľkých bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv a dohôd so štátmi, ktoré majú záujem o spoločný boj proti terorizmu a iným deštruktívnym činnostiam. Konkrétne v roku 2000 bola v Taškente podpísaná dohoda medzi Uzbekistanom, Kazachstanom, Kirgizskom a Tadžikistanom „O spoločných opatreniach v boji proti terorizmu, politickému a náboženskému extrémizmu a nadnárodnému organizovanému zločinu“.

Uzbekistan, tvárou v tvár „škaredej tvári“ terorizmu na vlastné oči, dôrazne odsúdil teroristické činy spáchané 11. septembra 2001 v USA. Taškent ako jeden z prvých prijal návrh Washingtonu na spoločný boj proti terorizmu a podporil ich protiteroristické akcie. Poskytol štátom a medzinárodným organizáciám, ktoré chcú poskytnúť humanitárnu pomoc Afganistanu, možnosť využiť ich pôdu, vzduch a vodné cesty.

POJEMNÁ REVIZIA PRÍSTUPOV

Transformácia medzinárodného terorizmu na komplexný sociálno-politický fenomén si vyžaduje neustále hľadanie spôsobov, ako vyvinúť účinné opatrenia reakcie.

Napriek tomu, že za posledných 10 rokov nebol v Uzbekistane vykonaný jediný teroristický čin, účasť občanov krajiny na nepriateľských akciách v Sýrii, Iraku a Afganistane, ako aj účasť prisťahovalcov z Uzbekistanu na páchaní teroristických činov v USA, Švédsku a Turecku si vyžiadali revíziu prístupu k problému deradikalizácie obyvateľstva a zvýšenia účinnosti preventívnych opatrení.

V tejto súvislosti sa v obnovenom Uzbekistane dôraz presunul v prospech identifikácie a odstránenia podmienok a príčin vedúcich k šíreniu terorizmu. Tieto opatrenia sa zreteľne odrážajú v Akčnej stratégii pre päť prioritných oblastí rozvoja krajiny v rokoch 2017 - 2021, ktorú schválil prezident Uzbeckej republiky 7. februára 2017.

Prezident Shavkat Mirziyoyev načrtol vytvorenie pásu stability a dobrých susedských vzťahov okolo Uzbekistanu, ochranu ľudských práv a slobôd, posilnenie náboženskej tolerancie a medzietnickej harmónie ako prioritné oblasti zaistenia bezpečnosti krajiny. Iniciatívy realizované v týchto oblastiach sú založené na princípoch Globálnej stratégie boja proti terorizmu OSN.

Koncepčná revízia prístupov k predchádzaniu a boju proti extrémizmu a terorizmu obsahuje nasledujúce kľúčové body.

Po prvé, prijatie takých dôležitých dokumentov ako obranná doktrína, zákony „O boji proti extrémizmu“, „O orgánoch pre vnútorné záležitosti“, „O štátnej bezpečnostnej službe“, „O národnej garde“, umožnili posilniť právne prevencia v boji proti terorizmu.

Po druhé, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu sú neoddeliteľnou súčasťou boja proti terorizmu v Uzbekistane. Vládne protiteroristické opatrenia sú v súlade s vnútroštátnym právom aj so záväzkami štátu podľa medzinárodného práva.

Je dôležité poznamenať, že štátna politika Uzbekistanu v oblasti boja proti terorizmu a ochrany ľudských práv je zameraná na vytvorenie podmienok, za ktorých sa tieto oblasti navzájom neporušujú, ale naopak, navzájom by sa dopĺňali a posilňovali. Z toho vyplýva potreba vypracovať zásady, normy a povinnosti vymedzujúce hranice prípustných právnych krokov orgánov zameraných na boj proti terorizmu.

Národná stratégia v oblasti ľudských práv, ktorá bola prijatá po prvýkrát v histórii Uzbekistanu v roku 2020, odrážala aj vládnu politiku voči osobám vinným zo spáchania teroristických trestných činov vrátane otázok ich rehabilitácie. Tieto opatrenia sú založené na princípoch humanizmu, spravodlivosti, nezávislosti súdnictva, konkurencieschopnosti súdneho procesu, rozšírenia inštitúcie Habeas Corpus a posilnenia súdneho dohľadu nad vyšetrovaním. Dôvera verejnosti v spravodlivosť sa dosahuje uplatňovaním týchto zásad.

Výsledky implementácie Stratégie sa prejavujú aj v humánnejších rozhodnutiach súdov pri ukladaní trestov osobám, ktoré sa dostali pod vplyv radikálnych myšlienok. Ak do roku 2016 v trestných veciach týkajúcich sa účasti na teroristických činnostiach určovali sudcovia dlhodobé tresty odňatia slobody (od 5 do 15 rokov), dnes sa súdy obmedzujú buď na podmienečné tresty, alebo na trest odňatia slobody až na 5 rokov. Obvinení v trestných veciach, ktorí sa podieľali na ilegálnych nábožensko-extrémistických organizáciách, sú takisto prepustení zo súdnej siene za záruky orgánov samosprávy občanov („mahalla“), Únie mládeže a ďalších verejných organizácií.

Orgány zároveň prijímajú opatrenia na zabezpečenie transparentnosti procesu vyšetrovania trestných vecí s „extrémistickou konotáciou“. Tlačové služby orgánov činných v trestnom konaní úzko spolupracujú s médiami a blogermi. Zároveň sa osobitná pozornosť venuje vylúčeniu tých osôb, voči ktorým sú kompromitujúce materiály obmedzené žiadateľskou základňou bez potrebných dôkazov, zo zoznamov obvinených a podozrivých osôb.

Po tretie, prebieha systematická práca na sociálnej rehabilitácii, návrate do normálneho života tých, ktorí padli pod vplyvom extrémistických myšlienok a uvedomili si svoje chyby.

Prijímajú sa opatrenia na dekriminalizáciu a radikalizáciu osôb obvinených z trestných činov súvisiacich s násilným extrémizmom a terorizmom. Takže v júni 2017 boli z iniciatívy prezidenta Šavkata Mirzijojeva revidované takzvané „čierne zoznamy“, aby sa z nich vylúčili osoby, ktoré sú pevne na ceste nápravy. Od roku 2017 bolo z takýchto zoznamov vylúčených viac ako 20 tisíc ľudí.

V Uzbekistane pôsobí špeciálna komisia, ktorá vyšetruje prípady občanov, ktorí navštívili vojnové zóny v Sýrii, Iraku a Afganistane. Podľa nového nariadenia môžu byť z trestného stíhania oslobodené osoby, ktoré nespáchali závažné trestné činy a nezúčastnili sa nepriateľských akcií.

Tieto opatrenia umožnili realizáciu Mehrovej humanitárnej akcie zameranej na repatriáciu občanov Uzbekistanu z oblastí ozbrojených konfliktov na Blízkom východe a v Afganistane. Od roku 2017 sa do krajiny vrátilo viac ako 500 občanov Uzbekistanu, najmä žien a detí. Boli vytvorené všetky podmienky pre ich integráciu do spoločnosti: bol zabezpečený prístup k vzdelávacím, lekárskym a sociálnym programom, a to aj prostredníctvom poskytovania bývania a zamestnania.

Ďalším dôležitým krokom v rehabilitácii osôb zapojených do náboženských extrémistických hnutí bolo praktizovanie uplatňovania milosti. Od roku 2017 sa toto opatrenie uplatňuje na viac ako 4 tisíc osôb vo výkone trestu za trestné činy extrémistickej povahy. Zákon o odpustení slúži ako dôležitý stimul pre nápravu osôb, ktoré porušili zákon, a dáva im príležitosť vrátiť sa do spoločnosti, rodiny a stať sa aktívnymi účastníkmi reforiem uskutočňovaných v krajine.

Po štvrté, prijímajú sa opatrenia na riešenie podmienok vedúcich k šíreniu terorizmu. Napríklad v posledných rokoch boli posilnené politiky v oblasti mládeže a rodovej rovnosti a boli implementované iniciatívy v oblasti vzdelávania, udržateľného rozvoja, sociálnej spravodlivosti vrátane znižovania chudoby a sociálneho začlenenia s cieľom znížiť zraniteľnosť voči násilnému extrémizmu a náboru teroristov.

V septembri 2019 bol prijatý zákon Uzbeckej republiky „O zárukách rovnakých práv a príležitostí pre ženy a mužov“ (O rodovej rovnosti). Zároveň sa v rámci zákona vytvárajú nové mechanizmy zamerané na posilnenie sociálneho postavenia žien v spoločnosti a ochranu ich práv a záujmov.

Vzhľadom na skutočnosť, že 60% populácie Uzbekistanu sú mladí ľudia považovaní za „strategický zdroj štátu“, bol v roku 2016 prijatý zákon „O štátnej politike mládeže“. V súlade so zákonom sú vytvorené podmienky na sebarealizáciu mladých ľudí, na získanie kvalitného vzdelania a na ochranu ich práv. V Uzbekistane aktívne pôsobí Agentúra pre záležitosti mládeže, ktorá v spolupráci s inými verejnými organizáciami systematicky pracuje na poskytovaní podpory deťom, ktorých rodičia sa dostali pod vplyv náboženských extrémistických hnutí. Len v roku 2017 bolo zamestnaných asi 10 tisíc mladých ľudí z takýchto rodín.

V dôsledku vykonávania politiky pre mládež sa počet registrovaných teroristických trestných činov v Uzbekistane u osôb mladších ako 30 rokov v roku 2020 v porovnaní s rokom 2017 významne znížil, viac ako dvojnásobne.

Po piate, berúc do úvahy revíziu paradigmy boja proti terorizmu, zlepšujú sa mechanizmy odbornej prípravy špecializovaného personálu. Všetky orgány činné v trestnom konaní zapojené do boja proti terorizmu majú špecializované akadémie a inštitúcie.

Zároveň sa osobitná pozornosť venuje nielen odbornej príprave príslušníkov zákona, ale aj bohoslovcov a bohoslovcov. Za týmto účelom boli zriadené Medzinárodná islamská akadémia, medzinárodné výskumné centrá imáma Bukhariho, imáma Termizija, imáma Matrudího a Centrum islamskej civilizácie.

Vedecké školy „Fikh“, „Kalom“, „Hadith“, „Akida“ a „Tasawwuf“ navyše začali svoju činnosť v regiónoch Uzbekistanu, kde pripravujú odborníkov v niektorých sekciách islamského štúdia. Tieto vedecké a vzdelávacie inštitúcie slúžia ako základ pre školenie vysoko vzdelaných teológov a odborníkov na islamské štúdiá.

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Medzinárodná spolupráca je jadrom protiteroristickej stratégie Uzbekistanu. Uzbecká republika je zmluvnou stranou všetkých 13 existujúcich dohovorov a protokolov OSN o boji proti terorizmu. Je potrebné poznamenať, že krajina bola medzi prvými, ktorí podporili boj proti medzinárodnému terorizmu, vrátane Globálnej stratégie boja proti terorizmu OSN.

V roku 2011 prijali krajiny regiónu spoločný akčný plán vykonávania globálnej stratégie OSN pre boj proti terorizmu. Stredná Ázia bola prvým regiónom, v ktorom sa začala komplexná a komplexná implementácia tohto dokumentu.

Tento rok uplynie desať rokov od prijatia jednotnej akcie v regióne na vykonávanie globálnej stratégie boja proti terorizmu OSN. V tejto súvislosti prezident republiky Uzbekistan Shavkat Mirziyoyev počas svojho prejavu na 75. zasadaní Valného zhromaždenia OSN oznámil iniciatívu usporiadať v Taškente v roku 2021 medzinárodnú konferenciu venovanú tomuto významnému dátumu.

Usporiadanie tejto konferencie umožní zhrnúť výsledky práce za posledné obdobie, ako aj určiť nové priority a oblasti interakcie, dať nový impulz regionálnej spolupráci v boji proti hrozbám extrémizmu. a terorizmu.

Zároveň bol ustanovený mechanizmus pre Úrad pre boj proti terorizmu OSN a Úrad pre drogy a kriminalitu OSN, ktorý im umožní vykonávať zákonné školenia zamerané na boj proti terorizmu, násilnému extrémizmu, organizovanému zločinu a financovaniu terorizmu z hľadiska práva. donucovacích úradníkov krajiny.

Uzbekistan je aktívnym členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), ktorej cieľom je tiež spoločne zabezpečiť a udržiavať mier, bezpečnosť a stabilitu v regióne. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že založenie regionálnej protiteroristickej štruktúry (RATS) SCO s umiestnením jej ústredia v Taškente sa stalo akýmsi uznaním vedúcej úlohy Uzbeckej republiky v boji proti terorizmu. Každý rok sa za asistencie a koordinácie výkonného výboru SCO RATS na území zmluvných strán konajú spoločné protiteroristické cvičenia, na ktorých sa aktívne zúčastňujú zástupcovia Uzbekistanu.

Podobné práce vykonáva protiteroristické centrum Spoločenstva nezávislých štátov (ATC CIS). V rámci SNŠ bol prijatý „Program spolupráce členských štátov SNŠ v boji proti terorizmu a iným násilným prejavom extrémizmu na roky 2020 - 2022“. Úspešnosť tejto praxe dokazuje skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní krajín Commonwealthu až v roku 2020 spoločne zlikvidovali 22 buniek medzinárodných teroristických organizácií, ktoré prijímali ľudí na výcvik do radov ozbrojencov v zahraničí.

V rámci boja proti terorizmu venuje Uzbecká republika osobitnú pozornosť partnerstvu s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré je podporované dvojročnými programami spoločnej spolupráce v politicko-vojenskom rozmere. V rámci spolupráce na roky 2021 - 2022 sú teda kľúčovými cieľmi boj proti terorizmu, zabezpečenie informačnej / kybernetickej bezpečnosti a pomoc v boji proti financovaniu terorizmu.

Zároveň sa za účelom zvýšenia kvalifikácie úradníkov činných v trestnom konaní nadviazala spolupráca s Euroázijskou skupinou pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (EAG), Finančnou akčnou pracovnou skupinou pre pranie špinavých peňazí (FATF) a skupina Egmont. Za účasti odborníkov zo špecializovaných medzinárodných organizácií a podľa ich odporúčaní bolo v Uzbeckej republike vypracované Národné hodnotenie rizík legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Spolupráca sa aktívne rozvíja a posilňuje nielen prostredníctvom medzinárodných organizácií, ale aj na úrovni bezpečnostných rád stredoázijských štátov. Všetky krajiny regiónu realizujú programy bilaterálnej spolupráce v oblasti bezpečnosti, ktoré zahŕňajú súbor opatrení zameraných na boj proti terorizmu. S cieľom pohotovo reagovať na hrozby terorizmu za účasti všetkých štátov regiónu boli navyše ustanovené koordinačné pracovné skupiny prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní.

Je potrebné poznamenať, že zásady takejto spolupráce sú tieto:

Po prvé, je možné účinne čeliť moderným hrozbám iba posilnením kolektívnych mechanizmov medzinárodnej spolupráce prijatím dôsledných opatrení, ktoré vylučujú možnosť uplatnenia dvojitých noriem;

Po druhé, prioritou by mal byť boj proti príčinám hrozieb, nie ich následkom. Je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo zvýšilo svoj príspevok v boji proti radikálnym a extrémistickým centrám, ktoré pestujú ideológiu nenávisti a vytvárajú dopravný pás pre formovanie budúcich teroristov;

Po tretie, reakcia na rastúcu hrozbu terorizmu musí byť všeobjímajúca a OSN musí v tomto smere hrať úlohu kľúčového svetového koordinátora.

Prezident Uzbekistanskej republiky vo svojich prejavoch pred tribúnami medzinárodných organizácií - OSN, SCO, SNŠ a ďalších - opakovane zdôraznil potrebu posilniť spoluprácu v boji proti tomuto javu v globálnom meradle.

Až na konci roku 2020 boli vyjadrené iniciatívy týkajúce sa: 

- organizovanie medzinárodnej konferencie venovanej 10. výročiu implementácie Globálnej stratégie boja proti terorizmu OSN v Strednej Ázii;

- implementácia programu spolupráce v oblasti deradikalizácie v rámci protiteroristického centra SNŠ;

- prispôsobenie regionálnej protiteroristickej štruktúry SCO riešeniu zásadne nových úloh na zaistenie bezpečnosti v priestore organizácie.

NAMIESTO DODATKU

S ohľadom na zmeny vo formách, predmetoch a cieľoch terorizmu prispôsobuje Uzbecká republika svoju stratégiu boja proti terorizmu moderným výzvam a hrozbám, pričom sa spolieha na boj za mysle ľudí, predovšetkým mladých ľudí, zvyšovaním právnej kultúry , duchovná a náboženská osveta a ochrana práv osôb.

Vláda je založená na princípe: je dôležité bojovať proti dôvodom, ktoré spôsobujú, že občania sú náchylní na teroristické ideológie.

Štát sa svojou protiteroristickou politikou snaží u občanov rozvíjať na jednej strane imunitu proti radikálnemu chápaniu islamu, podporovať toleranciu a na druhej strane pud sebazáchovy pred náborom.

Posilňujú sa kolektívne mechanizmy medzinárodnej spolupráce a osobitná pozornosť sa venuje výmene skúseností v oblasti predchádzania terorizmu.

A aj napriek odmietnutiu tvrdých ráznych opatrení patrí Uzbekistan medzi najbezpečnejšie krajiny na svete. V novom „Globálnom indexe terorizmu“ na november 2020 sa spomedzi 164 štátov Uzbekistan umiestnil na 134. mieste a opäť vstúpil do kategórie krajín s nevýznamnou úrovňou teroristickej hrozby “.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy