Spojte sa s nami

prostredie

Kvalita ovzdušia: Štrajk Rady a Parlamentu s cieľom posilniť normy v EÚ

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Predsedníctvo Rady a zástupcovia Európskeho parlamentu dosiahli dočasnú politickú dohodu o návrhu na stanovenie noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia, ktoré sa majú dosiahnuť s cieľom dosiahnuť cieľ nulového znečistenia, a tým prispieť k životnému prostrediu bez toxických látok v EÚ do roku 2050. Usiluje sa tiež o zosúladenie noriem EÚ o kvalite ovzdušia s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Dohodu ešte musia potvrdiť obe inštitúcie, kým prejde formálnym postupom prijatia.

"Pre EÚ je zdravie jej občanov prioritou. To sme dnes preukázali touto kľúčovou dohodou, ktorá prispeje k dosiahnutiu ambície EÚ v oblasti nulového znečistenia do roku 2050. Nové pravidlá drasticky zlepšia kvalitu ovzdušia." dýchame a pomáhame nám účinne bojovať proti znečisteniu ovzdušia, čím znižujeme predčasné úmrtia a zdravotné riziká."
Alain Maron, minister vlády regiónu Brusel-hlavné mesto, zodpovedný za klimatické zmeny, životné prostredie, energetiku a participatívnu demokraciu

Hlavné prvky dohody

Posilnenie noriem kvality ovzdušia

S novými pravidlami sa spoluzákonodarcovia dohodli na stanovení prísnejších noriem EÚ pre kvalitu ovzdušia do roku 2030 vo forme limitné a cieľové hodnoty ktoré sú bližšie k usmerneniam WHO a ktoré sa budú pravidelne prehodnocovať. Revidovaná smernica sa vzťahuje na množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie vrátane jemných častíc a pevných častíc (PM2.5 a PM10), oxid dusičitý (NO2), oxid siričitý (SO2), benzo(a)pyrénu, arzénu, olova a niklu a pre každý z nich stanovuje osobitné normy. Napríklad ročné limitné hodnoty pre znečisťujúce látky s najvyšším zdokumentovaným vplyvom na ľudské zdravie, PM2.5 a NO2, by sa znížil z 25 µg/m³ na 10 µg/m³ a zo 40 µg/m³ na 20 µg/m³.

Predbežná dohoda poskytuje členským štátom možnosť požiadať do 31. januára 2029 zo špecifických dôvodov a za prísnych podmienok o odloženie termíne na dosiahnutie limitných hodnôt kvality ovzdušia:

  • najneskôr do 1. januára 2040 pre oblasti, kde by sa splnenie smernice v stanovenom termíne ukázalo ako nedosiahnuteľné v dôsledku špecifických klimatických a orografických podmienok, alebo kde je možné potrebné zníženie dosiahnuť len s významným vplyvom na existujúce vykurovacie systémy v domácnostiach
  • najneskôr do 1. januára 2035 (s možnosťou predĺženia o ďalšie dva roky), ak projekcie ukážu, že limitné hodnoty nemožno dosiahnuť do termínu dosiahnutia.

Aby mohli členské štáty požiadať o tieto odklady, budú musieť do svojich plánov kvality ovzdušia (ktoré sa majú zostaviť do roku 2028) zahrnúť prognózy kvality ovzdušia, ktoré preukážu, že prekročenie bude čo najkratšie a že limitná hodnota bude splnená do konca obdobie odkladu najneskôr. Počas obdobia odkladu budú musieť členské štáty pravidelne aktualizovať svoje cestovné mapy a podávať správy o ich implementácii.

Reklama

Plány kvality ovzdušia, plány a krátkodobé akčné plány

V prípadoch, keď je prekročená limitná alebo cieľová hodnota alebo existuje konkrétne riziko prekročenia výstražných alebo informačných prahov pre určité znečisťujúce látky, text vyžaduje, aby členské štáty stanovili:

  • an plán kvality ovzdušia pred termínom, ak medzi rokmi 2026 a 2029 hladina znečisťujúcich látok prekročí limit alebo cieľovú hodnotu, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2030
  • plány kvality ovzdušia pre oblasti, kde úrovne znečisťujúcich látok prekračujú limitné a cieľové hodnoty stanovené v smernici po termíne
  • krátkodobé akčné plány ktorým sa ustanovujú mimoriadne opatrenia (napr. obmedzenie pohybu vozidiel, prerušenie stavebných prác a pod.) na zníženie bezprostredného rizika pre ľudské zdravie v oblastiach, kde budú prekročené výstražné prahy

Spoluzákonodarcovia sa dohodli na zahrnutí miernejších požiadaviek na stanovenie kvality ovzdušia a krátkodobých akčných plánov v prípadoch, keď je potenciál na zníženie koncentrácií určitých znečisťujúcich látok značne obmedzený v dôsledku miestnych geografických a meteorologických podmienok. Pokiaľ ide o ozón, v prípadoch, keď neexistuje významný potenciál na zníženie koncentrácií ozónu na miestnej alebo regionálnej úrovni, spoluzákonodarcovia súhlasili s tým, že členské štáty oslobodia od vypracúvania plánov kvality ovzdušia pod podmienkou, že poskytnú Komisii a verejnosti s podrobným odôvodnením takejto výnimky.

Doložka o preskúmaní

Predbežne dohodnutý text vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala normy kvality ovzdušia by 2030 a potom každých päť rokov s cieľom posúdiť možnosti zosúladenia s najnovšími usmerneniami WHO a najnovšími vedeckými dôkazmi. Komisia by vo svojom preskúmaní mala posúdiť aj ostatné ustanovenia smernice vrátane tých, ktoré sa týkajú odloženia lehôt na splnenie a cezhraničného znečisťovania.

Komisia by potom na základe svojho preskúmania mala predložiť návrhy na revíziu noriem kvality ovzdušia, zahrnúť ďalšie znečisťujúce látky a/alebo navrhnúť ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať na úrovni EÚ.

Prístup k spravodlivosti a právo na odškodnenie

Navrhovaná smernica obsahuje ustanovenia na zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorí majú dostatočný záujem a chcú napadnúť jej vykonávanie, vrátane mimovládnych organizácií v oblasti verejného zdravia a životného prostredia. Mal by existovať akýkoľvek správny alebo súdny postup preskúmania spravodlivý, skorý a nie neúmerne drahéa praktické informácie o tomto postupe by mali byť verejne dostupné.

Podľa nových pravidiel by to mali zabezpečiť členské štáty občania majú právo žiadať a získať náhradu ak k poškodeniu ich zdravia došlo v dôsledku úmyselného alebo nedbanlivostného porušenia vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa transponujú určité ustanovenia smernice.

Znenie zmenené a doplnené spoluzákonodarcami tiež objasňuje a rozširuje požiadavky, ktoré musia členské štáty stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre tých, ktorí porušujú opatrenia prijaté na implementáciu smernice. Podľa potreby budú musieť brať do úvahy závažnosť a trvanie porušovania, či už ide o opakované porušovanie, a jednotlivcov a životné prostredie, ktorých sa týka, ako aj skutočné alebo odhadované ekonomické výhody vyplývajúce z porušovania.

Foto Frédéric Paulussen on Unsplash

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy