Spojte sa s nami

Odbory

Odborové zväzy tvrdia, že smernica o minimálnych mzdách už funguje

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Hoci konečný termín, dokedy majú členské štáty prijať smernicu Európskej únie o primeranej minimálnej mzde, je až november, prieskum odborových zväzov ukazuje, že už teraz zvyšuje minimálne mzdové sadzby stanovené v rôznych krajinách. Analýzu vykonal Európsky odborový inštitút (ETUI), nezávislé výskumné a školiace centrum Európskej konfederácie odborových zväzov, ktoré združuje európske odborové zväzy do jednej európskej zastrešujúcej organizácie.

Nový ETUI Policy Brief ilustruje, že smernica o primeranej minimálnej mzde – ešte pred jej formálnou transpozíciou do vnútroštátneho práva, ktorej konečný termín je 15. novembra 2024 – už má vplyv na stanovovanie minimálnej mzdy v mnohých členských štátoch EÚ, ako je Bulharsko. , Chorvátsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Rumunsko, Španielsko a Holandsko.

Najnovšie údaje, ktoré sú k dispozícii od začiatku tohto roka, ukazujú výrazný nominálny nárast zákonom stanovenej minimálnej mzdy v 15 z 22 krajín EÚ, v ktorých je minimálna mzda založená na legislatíve (v Rakúsku, Dánsku neexistuje žiadna zákonom stanovená minimálna mzda). Fínsko, Taliansko a Švédsko). Na to slúžia dva faktory:

1. V celej EÚ naďalej prevláda vysoká miera inflácie, vďaka čomu je zabezpečenie kúpnej sily osôb s minimálnou mzdou politickou prioritou.

2. Mnohé členské štáty už využívajú „prah dvojitej slušnosti“ (definovaný ako 60 % mediánovej mzdy a 50 % priemernej mzdy) nedávno prijatej smernice o primeranej minimálnej mzde.

Túto hranicu dvojitej slušnosti v súčasnosti spĺňa iba Slovinsko, čo dokazuje potrebu ďalšieho výrazného zvyšovania minimálnej mzdy v celej EÚ. ETUI však ilustruje, ako táto hranica už ovplyvňuje vnútroštátne stanovovanie minimálnej mzdy a politické diskusie ešte predtým, ako sa stala vnútroštátnym zákonom.

Vplyv dvojitej hranice slušnosti sa prejavuje rôznymi spôsobmi, ako napríklad začlenenie princípu 50 % priemernej mzdy do bulharského práva, dvojitá hranica sa stala politickým usmernením v Chorvátsku, na Cypre stanovovaním minimálnej mzdy na 60 % mediánu a Írsko sa zaviazalo urobiť to isté.

Reklama

V iných krajinách už smernica vedie národnú diskusiu o primeranosti existujúcich minimálnych miezd a poskytuje základ pre kampane odborov na ich zvýšenie.

Podľa Torstena Müllera, autora stručného prehľadu o politike ETUI Úsvit novej éry? Vplyv európskej smernice na primeranú minimálnu mzdu v roku 2024„Smernica nie je zameraná na definovanie právne záväzných noriem, ale na poskytovanie politických a normatívnych referenčných rámcov. Platí to aj pre hranicu dvojitej slušnosti.

„To však znamená, že skutočný význam smernice závisí od jej používania vnútroštátnymi subjektmi a jej účinnej transpozície do vnútroštátneho práva. Rozhodujúcim ponaučením z doterajších skúseností preto je, že za implementáciu smernice musia na národnej úrovni bojovať všetci tí pokrokoví aktéri, ktorí sa usilujú o väčšiu sociálnu konvergenciu a menšiu mzdovú nerovnosť a chudobu pracujúcich“.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy