Je tu ostrý nôž, ktorý pretína zamotaný uzol európskej politiky - usporiadajme všetky národné parlamentné voľby v ten istý deň, ako by sme hlasovali za Európsky parlament, píše Giles Merritt, zakladateľ a predseda Friends of Europe.
Výsledky minulotýždňových talianskych volieb vyzerajú ako nestráviteľné pre nasledujúce týždne, možno mesiace. Európa sa zatiaľ môže do jesene tešiť na ďalších päť národných prieskumov - Maďarsko, Lotyšsko, Luxembursko, Slovinsko a Švédsko. Budúci rok ich bude šesť - Estónsko, Fínsko, Belgicko, Dánsko, Grécko a Poľsko - a takisto polročné európske voľby.
Rušivé účinky národných volieb na jednotu EÚ sa všeobecne považujú za nevyhnutnú súčasť demokracie v Európe; poľutovaniahodné, ale nevyhnutné. Nikto by o tom nepochyboval, ale musia byť roztrúsené po politickom kalendári? Je také ťažké dohodnúť sa na rovnakom päťročnom období pre parlamenty členských štátov?
Flexibilita by sa mohla začleniť do akéhokoľvek nového koordinovaného systému, ktorý by vyhovoval politickému štikoru, ktorý by vyvolal nové a neplánované voľby. Krajiny budú protestovať proti šrotovaniu národných parlamentných tradícií, ale prípad pre zjednodušenie demokracie v Európe je oveľa presvedčivejší.
Dva jasné problémy ohrozujú celý projekt európskej integrácie. Prvým je zdanlivo neúprosný nárast euroskeptického populizmu a druhý je sériou zablokovaní toho, ako urobiť EÚ demokratickejšou. Racionalizácia národných volieb by mohla poskytnúť odpoveď obom.
Je mysliteľné, že by sa euroskeptické správy populistov v rôznych krajinách mohli spojiť do celoeurópskeho odmietnutia EÚ a jej hodnôt. Je však oveľa pravdepodobnejšie, že rozporuplnosť protichodných cieľov týchto národných strán bude jasná. To by cez noc odhalilo nekonzistenciu konkurenčných národných značiek euroskepticizmu a zároveň by to prinútilo strany hlavného prúdu, aby jednoznačne vyjadrili svoje postoje k otázkam solidarity EÚ.
Najbezprostrednejším účinkom usporiadania všetkých parlamentných volieb súčasne je to, že ešte pred odovzdaním čo i len jedného hlasu spôsobí revolúciu v mediálnom spravodajstve. Tlačové správy by porovnávali a porovnávali národné diskusie, pričom prvými príjemcami boli kandidáti na poslancov Európskeho parlamentu hľadajúcich kreslo v Európskom parlamente. S klesajúcim verejným záujmom sa účasť voličov v roku 2014 prepadla iba na 42% oproti 62% v roku 1979, čo bolo odrazom slabnúcej podpory samotnej EÚ. Vytvorenie jednotného európskeho dňa volieb by určite podnietilo viac vzrušenia ako myšlienka vytvoriť z niekoľkých kresiel EP „nadnárodné“.
Druhým efektom by bolo ukončenie patovej situácie v súvislosti s tým, ako by sa mali demokratizovať najvyššie pracovné miesta v EÚ. V budúcom roku zjavne nedôjde k zmene súčasného veľmi neuspokojivého systému spitzenkandidatov, v ktorom bude budúci predseda Európskej komisie kandidátom podľa toho, v ktorom zoskupení EP získa najviac kresiel. Je však tiež zrejmé, že v celej EÚ musí prebiehať zmysluplná diskusia o novej metóde do roku 2024.
Súčasný systém nie je skutočne demokratický a čoraz viac sa mu vyčíta, že je ďalším aspektom prístupu EÚ k rozhodovaniu na pozadí. Namiesto toho sa zvyšuje podpora pre priamu voľbu „európskeho prezidenta“ všetkými voličmi v celej EÚ. Myšlienku zlúčenia úloh Komisie a predsedov Európskej rady presadzoval Jean-Claude Juncker a údajne sa presadzuje.
Vlády členských štátov EÚ boli veľmi opatrné pri posilňovaní právomocí Únie, a to aj pri zvyšovaní demokratickej zodpovednosti. Ale ich neochota je zmiernená ich potrebou odolávať euroskeptikom, ktorí v súčasnosti vyzývajú politické strany hlavného prúdu. Hlasy „Starej gardy“ vo všetkých 27 krajinách vyvrátia myšlienku racionalizácie národných volieb do rovnakého dňa hlasovania, ale môžu súhlasiť s tým, že my Európania nemôžeme pokračovať tak, ako sme.