Spojte sa s nami

G20 Summit

Summit G20 by sa mal zamerať na globálny rast

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Summit lídrov G20, ktorý sa koná na Bali v Indonézii (15. – 17. novembra), je príležitosťou zamerať sa na to, ako dostať globálnu ekonomiku späť na správnu cestu. Konkrétne, ako zlepšiť obchodné a hospodárske väzby medzi EÚ a veľkými rozvíjajúcimi sa krajinami, ako sú Indonézia, India a Brazília, píše Lars Patrick Berg, nemecký europoslanec ECR.

Indonézia, ktorá v súčasnosti predsedá skupine G20, bola svedkom toho, že svoj pôvodný program prekonal najskôr šok z ruskej invázie na Ukrajinu a následne výsledná globálna energetická kríza a sprievodný dramatický nárast inflácie. Summit je príležitosťou znovu sa pozrieť na tento pôvodný program: indonézsky prezident Joko Widowo identifikoval tri kľúčové problémy, ktoré sú dobre posúdené vzhľadom na ich dlhodobý význam pre globálnu prosperitu.

EÚ by mala podnietiť toto úsilie na podporu pôvodného programu Indonézie G20, pretože tri kľúčové problémy identifikované Indonéziou sú nevyhnutné pre globálne ambície EÚ.

Sú to: po prvé, pokračovanie v budovaní odolnosti globálnych zdravotných trhov s cieľom podporiť zotavenie po COVID a pripraviť sa na budúce pandémie. Po druhé, riadenie trvalo udržateľného energetického prechodu. A po tretie, uprednostňovanie inkluzívneho hospodárskeho rozvoja na celom svete prostredníctvom spolupráce medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa ekonomikami.

Aká je teda pozícia EÚ – a ako napredujeme – k týmto dôležitým prioritám pred samitom?

Pokiaľ ide o zdravotnú odolnosť po COVID, EÚ zostáva globálnym lídrom. Miera zaočkovanosti je vysoká, hospodárska aktivita sa vrátila a Komisia a členské štáty boli aktívnejšie pri poskytovaní podpory rozvojovým krajinám, Svetovej zdravotníckej organizácii a celosvetovému úsiliu o očkovanie. Vždy je potrebné urobiť viac – ale robíme dobrý pokrok.

V prípade prechodu na trvalo udržateľnú energiu je obraz oveľa zmiešanejší. V niektorých oblastiach je EÚ na čele – napríklad záväzok investovať do obnoviteľných zdrojov; a implementáciu Parížskej dohody. Naše nariadenia o používaní obnoviteľných palív, vrátane skutočne udržateľných odpadových produktov a vedľajších produktov, sú však poháňané skôr protekcionizmom a politickým postojom než vedou. To bolo pochopiteľne príčinou veľkej frustrácie partnerských krajín. 

Reklama

Odpadové produkty z výroby palmového oleja, ktorý je dôležitým vývozným artiklom udržateľnej energie pre Indonéziu, ktorá je hostiteľskou krajinou G20, čelia zákazu, pretože europoslanci sú vopred zaujatí voči palivám z rozvojových krajín. Nedávne hlasovanie Parlamentu o nariadení o trvalo udržateľných leteckých palivách („ReFuel EU“) výslovne vylúčilo palmový olej bez ohľadu na úroveň jeho udržateľnosti.

Je to nevedecká tvorba politiky – ale aj morálne otázna. Komisári cestujú po svete a prednášajú krajinám, ako je Indonézia, o dôležitosti globálnych pravidiel (napr. WTO) a dôležitosti trvalo udržateľnej energie (napr. využívaní odpadových produktov) – a potom poslanci navrhujú prelomiť záväzky WTO a zaviesť obchodnú diskrimináciu udržateľných palív. To nijako nepomôže globálnemu energetickému prechodu a zasieva nedôveru medzi našich spojencov.

To nás vedie k tretej priorite samitu: inkluzívnemu globálnemu hospodárskemu rastu. Musíme čeliť faktom: v tejto metrike EÚ nielenže zlyháva. Naša tvorba politiky občas aktívne poškodzuje pokrok smerom k tomuto cieľu. Protekcionistické nariadenia EÚ, presadzované predovšetkým domácimi lobistickými skupinami a mimovládnymi organizáciami v snahe obmedziť podnikanie a voľný trh, sa ukázali ako jedna z najväčších prekážok rastu. 

Ako najväčší integrovaný jednotný trh na svete by EÚ mala byť hybnou silou globálneho obchodu; namiesto toho sme v stagnácii. Obchodné dohody s Indiou, Indonéziou, Mercosurom a ďalšími sú v rôznych štádiách zlyhania alebo zanedbania. To je viac ako 1.5 miliardy ľudí, s ktorými by sme mohli mať lepšie obchodné podmienky, prístup na nové trhy a nižšie náklady pre európske podniky.

Tento záväzok k protekcionizmu poškodzuje aj tých v rozvojovom svete, ktorí potrebujú obchod a hospodársky rast. Je to strata-prehra.

Indonézske predsedníctvo G20 si zaslúži veľkú pochvalu za snahu obnoviť tieto dôležité strategické diskusie pred samitom. Áno, v Európe existujú naliehavé obavy: podpora Ukrajiny; riešenie okamžitej energetickej krízy. Nesmieme však stratiť zo zreteľa širší obraz – naši partneri určite nie. Je v záujme každého v Európe, ak sa zaviažeme k tomuto programu – a zabezpečíme skutočnú udržateľnú energetickú transformáciu a skutočnú inkluzívnu globálnu hospodársku spoluprácu.

Dosť bolo drobných zákazov a ochranárov obchodné obmedzenia. Poďme k rastu.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy