Spojte sa s nami

Česká republika

Českí poslanci schválili neočakávanú daň pre energetické firmy a banky

ZDIEĽAM:

uverejnené

on

Vaše prihlásenie používame na poskytovanie obsahu spôsobmi, s ktorými ste súhlasili, a na zlepšenie porozumenia vám. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Česká dolná komora schválila vysokú neočakávanú daň vo výške 60 %. Cieľom je v budúcom roku získať 3.4 miliardy eur zo ziskov, ktoré sa považujú za nadmerné, s cieľom pomôcť ľuďom a podnikom postihnutým rastúcimi cenami elektriny a plynu.

Od ruskej invázie a následného zníženia dodávok ruského plynu sa ceny elektriny v Európe prudko zvýšili.

Pražská stredopravá vláda sa snaží zdaniť dodatočné zisky energetických skupín, ako je väčšinový štátny podnik ČEZ a ďalší obchodníci s energiami, ťažiari a veľkoobchodníci s pohonnými hmotami.

Tento plán rozrušil dotknuté sektory a jedna energetická spoločnosť oznámila, že svoje obchodné aktivity presunie do zámoria.

Podobne ako dane v iných európskych krajinách bude daň platiť tri roky od roku 2023. Musí to schváliť Senát.

Keďže zahŕňa výrobcov elektriny, česká daň je nad rámec toho, čo bolo dohodnuté ako nariadenie Európskej únie. Už na ne budú mať vplyv celoeurópske cenové stropy pre veľkoobchodné ceny elektriny a pre banky.

Reklama

Táto daň sa vzťahuje na zisky presahujúce 120 % priemeru za roky 2018 – 2021 a je na vrchole 19 % sadzby pre podniky.

Vláda plánuje v budúcom roku získať prostredníctvom preddavkov na daň a menších súm v nasledujúcich dvoch rokoch 85 miliárd korún (alebo asi 1.2 %) hrubého domáceho produktu.

Aj s dodatočnými príjmami vláda očakáva centrálny štát rozpočtový deficit približne 4 % HDP v budúcom roku.

Neočakávané dane boli zavedené v Taliansku a Nemecku. Tá zaviedla pre energetické spoločnosti daň vo výške 25 %. Britská vláda v súčasnosti zvažuje plán na zvýšenie neočakávaných daní zo ziskov ropných a plynárenských spoločností.

Maďarsko sa už usiluje o neočakávané príjmy od bánk a energetických spoločností.

ČEZ sa najviac dotkne česká daň spolu s ORLEN Unipetrol (PKN.WA), ktorá varovala, že by to mohlo ovplyvniť jej investície.

Daň sa vzťahuje aj na šesť českých bánk: ČSOB (KBC.BR), Česká spořitelna (ERST.VI), Komerční banka [BKOM.PR], UniCredit (“CRDI.MI”), Raiffeisenbank (MONET.PR)

FIRMY SA NAHNEVANÉ

Súkromne vlastnené EPH a Sev.en Energy sú obe dotknuté.

Súkromná spoločnosť EPH uviedla, že rozhodnutie zahrnúť príjmy z zahraničného obchodu s komoditami bolo „absolútne absurdné“. Uviedla, že svoje obchodovanie s komoditami, ktoré má tento fiškálny rok odhadovaný objem viac ako 500 miliárd eur, presunie do inej krajiny.

Daniel Castvaj, riaditeľ komunikácie EPH, uviedol, že „naše európske obchodovanie sa bude rozvíjať inde v krajine, štátny rozpočet by prišiel o miliardové príjmy a ekonomická aktivita Českej republiky sa zníži s mimoriadnou pridanou hodnotou.“

Sev.en uviedol, že „bezprecedentná daň“ „zoberie peniaze jediným firmám, ktoré sú schopné investovať do novej elektrárne a teplárne“.

Akcie bánk v piatok vzrástli, no v posledných mesiacoch klesli. ČEZ klesol o 34 % na 812 korún v porovnaní s júnovým maximom za 13 rokov.

ČEZ predpovedá, že jeho upravený čistý zisk v tomto roku vzrastie trojnásobne na 60-65 miliárd korún (2.60 miliardy dolárov).

Milan Lávička, akciový analytik J&T Banky, uviedol, že najviac zasiahnutý bude ČEZ. Dodal: "Dopad na banky nie je taký zlý, pretože v bankovom sektore nie je toľko neočakávaných ziskov."

Komerčná banka v piatok oznámila 34-percentný nárast čistého zisku za tretí štvrťrok medziročne. MONETA odhaduje, že daň bude mať v rokoch 2-2023 vplyv vo výške 2025 miliárd eur.

Zdieľaj tento článok:

EU Reporter publikuje články z rôznych externých zdrojov, ktoré vyjadrujú širokú škálu názorov. Stanoviská zaujaté v týchto článkoch nemusia byť nevyhnutne stanoviská EU Reporter.

Trendy