India: Zastavte zaberanie pôdy v Kašmíre

Jasne osvetlené a blikajúce „Od Kašmíru po Palestínu: okupácia je zločin“ „India: Zastavte zaberanie pôdy v Kašmíre“ „India: Zastavte zabíjanie politických väzňov v Kašmíre“ „Kašmírčania odmietajú indickú okupáciu: jediné riešenie OSN,“ digitálny kamióny jazdili po centrálnych miestach vo Washingtone, DC, vrátane Capitol Hill, Bieleho domu, Ministerstva zahraničných vecí, Washingtonovho pamätníka, väčšiny veľvyslanectiev vrátane Veľvyslanectva Indie, rôznych múzeí atď. najefektívnejší spôsob, ako dostať naše posolstvo medzi naše publikum, medzi ktoré patria diplomati zahraničných veľvyslanectiev, všetci diváci, pozorovatelia a obyčajní Američania.

Ďalšie správy, ktoré prenajímalo „World Kashmir Awareness Forum“ (WKAF) so sídlom vo Washingtone, boli: „Stop: Indická demografická zmena v Kašmíre“, „Indická armáda z Kašmíru“, „Držte Indiu na zodpovednosť za Vojnové zločiny v Kašmíre, "Ukončenie indickej kolonizácie Kašmíru", "Kašmír pre Kašmírčanov"; "

Dr. Ghulam Nabi Mir, prezident WKAF a predseda koalície Kašmírskej diaspóry povedal, že Kašmírčania na celom svete oslavujú 27. október ako čierny deň. V ten deň India napadla bývalý kniežací štát Džammú a Kašmír pod zámienkou falošného dokumentu o pristúpení s maharádžom Harim Singhom, ktorý bol v procese zvrhnutia rebelskými bojovníkmi za slobodu Kašmíru Azadom. Kašmír, ktorý je väčšinovou moslimskou krajinou, ktorej vládne veľmi nenávidený menšinový tyranský kráľ, tiež v roku 1931 v Kašmírskom údolí spustil hnutie za ukončenie Kašmíru. Chceli, aby odišiel, ale nenávideli Indiu za jej pogromy proti moslimom v Indii počas krviprelievania po nezávislosti.

Dr. Mir dodal, že India má však expanzívne plány proti všetkým menšinám a susedným štátom, vrátane moslimského väčšinového štátu Džammú a Kašmír. Pandit Nehru a jeho dôverník Vallabhbhai Patel sprisahali inváziu a okupáciu Kašmíru bez ohľadu na to, aké ľudské náklady to región vtedy alebo potom bude stáť. Približne v rovnakom čase došlo k masakru v Poonch a smrtiacej genocíde Jammu v roku 1947. Historici zdokumentovali, že pri pogromoch bolo zavraždených štvrť milióna moslimov a viac ako pol milióna utieklo za životom do susedného Pakistanu, pričom sa im už 76 rokov nikdy nedovolili vrátiť sa domov. Táto katastrofa je paralelou s nešťastnou Nakbou v Palestíne v roku 1948. Obe tragédie majú potenciál lokálnej, regionálnej a globálnej nestability, vrátane tretej svetovej vojny a čo je ešte horšie, jadrovej katastrofy.  

Dr. Ghulam Nabi Fai, predseda Svetového fóra pre mier a spravodlivosť, povedal: „Nechápem, kto bráni svetovým lídrom, vrátane prezidenta Bidena, využiť svoju morálnu autoritu na presvedčenie porušovateľov medzinárodných zákonov, aby dodržiavali demokratické hodnoty a univerzálne princípy. Možno by nám mohol poskytnúť vodítko medzinárodný predaj zbraní a všeobecný vojenský priemyselný komplex, ktorý, ako sa zdá, pevne ovláda priority zahraničnej politiky. Sledovanie demokratického procesu a zdvorilosti v medzinárodných záležitostiach sa zdá byť príliš veľkou požiadavkou pre ľudí, ktorým chýba vôľa konať zodpovedne a zrelosť pochopiť správnu úlohu štátnych zamestnancov spoločnosti. “

Dr. Fai dodal, že mier v regióne južnej Ázie by prospel nielen tým, ktorých sa tento konflikt priamo dotýka – Kašmírčanom – ale aj Indii. Zdravšie mysle musia zvíťaziť. Treba hľadať racionálnejšie metódy riešenia rozdielov. Sedemdesiatšesť rokov by malo ukázať potrebu zmeny politiky, politiky, ktorá uznáva potrebu spojiť sa v procese, ktorý akceptuje právo všetkých ľudí určovať svoj vlastný osud.

Doktor Imtiaz khan, profesor lekárskeho centra Univerzity Georgea Washingtona, uviedol, že zverstvá spáchané indickými okupačnými silami v Kašmíre sú svojou povahou podobné ako v Palestíne. Zabíjanie nevinných civilistov, etnické čistky a operácie zaberania pôdy pokračujú rýchlym tempom. Plánuje sa plán odnaučiť školákov od islamu, keďže sa vo vzdelávacích inštitúciách rozprávajú hinduistické náboženské mantry. Svetové spoločenstvo, najmä OSN a OIC, by si mali vážne všimnúť tieto nekalé aktivity indickej vlády a odradiť ich od tohto porušovania ľudských práv.

Reklama

Dr Khan dodal, že dôveryhodnosť OSN je v stávke, keďže India nerešpektuje rezolúcie a búcha svetovému spoločenstvu do nosa tým, že prejavuje aroganciu a otvorene neguje záväzky voči ľudu Kašmíru. V apele na medzinárodné spoločenstvo uviedol, že čas na vydávanie prázdnych vyhlásení uplynul, keďže India odmietla ustúpiť zo svojho nemorálneho postoja. Je najvyšší čas, aby India pochopila dôsledky nedodržania svojho sľubu, pokiaľ ide o sankcie a cenzúru zo strany svetového spoločenstva. Čokoľvek iné povedie k tomu, že sa tento dlhotrvajúci problém nabalí na veľký požiar, ktorý bude pre región katastrofálny alebo bude mať dokonca globálne dôsledky.

Sardar Zarif Khan, poradca prezidenta Azada Kašmíru povedal, že 27. októbra^th sa na celom svete oslavuje ako deň okupácie. Je tiež oslavovaný ako deň smútku a smútku, pretože práve 27. októbra 1947 India vyslala svoju armádu, aby obsadila našu zem.

Sardar Zarif Khan dodal, že indický okupovaný Kašmír bol premenený na koncentračný tábor. Akýkoľvek hlas nesúhlasu sa stretne s dlhodobým väzením alebo dokonca smrťou. Inak, aký je zločin Khurrama Parveza, okrem toho, že zdokumentoval zverstvá spáchané indickou armádou? A čo je zločinom Yasina Malika, okrem toho, že nechce robiť kompromisy s Aazadi.

Sardar Zulfiqar Roshan Khan povedal, že obyvatelia Kašmíru požadujú to, čo im India a Pakistan sľúbili na pôde OSN. Sľubom bolo, že o budúcom štatúte Džammú a Kašmíru rozhodnú ľudia prostredníctvom referenda, ktoré uskutoční Organizácia Spojených národov. Tento sľub nebol nikdy splnený.

Sardar Zubair Khan povedal, že obyvatelia Kašmíru, ako väčšina ľudí, sú svojou povahou mierumilovní. O tom svedčí história. Nehľadajú vojnu a nechcú vidieť svoje deti umierať v krvavom konflikte. Usilujú sa a uvítali by mierové a rokovacie urovnanie krízy v záujme mieru a stability v regióne južnej Ázie.

Raja Liaqat Kiyani, prezident Kašmírskeho domu, že prítomnosť deväťstotisíc indických okupačných síl urobila z Kašmíru najväčšiu koncentráciu armády na svete. Účelom toľkých indických vojakov je potlačiť civilné obyvateľstvo Kašmíru, aby sa podriadilo. Obyvatelia Kašmíru však budú pokračovať vo svojom boji až do dátumu, kedy bude Kašmír oslobodený spod okupácie indickou vládou.

Sardar Aftab Roshan Khan odovzdal vášnivé posolstvo tým, že povedal, že chceme, aby ľudia v Indickom okupovanom Kašmíre vedeli, že ľudia z Azad Kašmíru sú s nimi. Urobia všetko, čo je v ich silách, aby im pomohli na diplomatickom a politickom fronte stať sa hlasom ľudu Kašmíru bez hlasu.

Shoaib Irshad zdôraznil, že racionálnym prístupom na vytvorenie podmienok pre urovnanie sporu o Kašmír je zahrnúť akreditované vedenie ľudí z Džammú a Kašmíru do všetkých budúcich rokovaní s Indiou a Pakistanom. Akékoľvek riešenie v Kašmíre, ktoré nedosiahne konsenzus 23 miliónov obyvateľov štátu Džammú a Kašmír, je odsúdené na stroskotanie v chvíľach po svojom spustení.

Shafiq Shah povedal: „Je fakt, že dnes národ Kašmír čelí existenčnej hrozbe. Osvedčenie o bydlisku získalo viac ako 3.7 milióna Indov. Nemusíte byť Einstein, aby ste vedeli, prečo to India robí. India to robí preto, aby zmenila demografiu Kašmíru a zmenila moslimský väčšinový charakter Kašmíru na menšinu.

Khalid Faheem povedal, že sa modlíme za bezpečnosť a ochranu našich bratov v Palestíne aj Kašmíre. Palestína aj Kašmír sú najstaršími otázkami, ktoré sú na programe rokovania Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

Tahseen Hussain odsúdil mlčanie svetových mocností. Nečinnosť svetových mocností je podľa neho príčinou bolesti a utrpenia obyvateľov Kašmíru a Palestíny.

Zdieľaj tento článok: